Zavrieť reklamu

Po škole začínal v Hewlett-Packard, založil niekoľko firiem, v rokoch 1997-2006 pracoval pre Steva Jobsa. Šéfoval Palmu, je členom správnej rady Amazonu a novo je vo vedení firmy Qualcomm. Je to americký hardvérový inžinier a volá sa Jon Rubinstein. Dnes je tomu presne 12 rokov, kedy bol predstavený prvý iPod. A práve na ňom Rubinstein zanechal svoj rukopis.

Začiatky

Jonathan J. Rubinstein prišiel na svet v roku 1956 v New York City. V americkom štáte New York, na Cornell University v Ithace sa stal inžinierom v odbore elektrické inžinierstvo a na koloradskej štátnej univerzite vo Fort Collins získal diplom v odbore počítačový výskum. Svoju kariéru naštartoval Rubinstein vo firme Hewlett-Packard v Colorade, čo jeden z jeho budúcich zamestnávateľov, Steve Jobs, komentoval s ľahkým dešpektom: „Nakoniec Ruby prišiel z Hewlett-Packard. A nikdy sa nezavŕtal hlbšie, nebol dosť agresívny.“

Ešte než sa Rubinstein stretáva s Jobsom, spolupracuje na startupe Ardent Computer Corp., neskôr Stardent (spoločnosť vyvíjala grafiku pre osobné počítače). V roku 1990 sa pridáva k Jobsovi ako hardvérový inžinier v NeXTu, Kde je Jobs na pozícii výkonného riaditeľa. NeXT ale s vývojom hardvéru čoskoro končí a Rubinstein sa púšťa do vlastného projektu. Zakladá Power House Systems (Firepower Systems), ktoré vyvíjali high-end systémy s PowerPC čipmi a používali technológie z NeXTu. Mali silného podporovateľa v Canone, v roku 1996 ich kúpila Motorola. Spolupráca s Jobsom ale s odchodom z NeXTu nekončí. V roku 1990 sa Rubinstein na popud Jobsa pripája k Applu, kde je dlhých 9 rokov na pozícii senior viceprezidenta hardvérového oddelenia a zároveň je členom správnej rady.

jablko

Rubinstein nastupuje do Applu šesť mesiacov pred návratom Jobsa: „Bola to katastrofa. Zjednodušene povedané, tá firma odchádzala z trhu. Stratila svoju cestu, svoj stredobod záujmu.“ Apple za roky 1996 a 1997 stratil necelé dve miliardy dolárov a počítačový svet sa s ním pomaly lúčil: „Apple Computer zo Silicon Valley, vzor zlého vedenia a zmätených technologických snov, je v kríze, hrabe sa zúfalo pomaly, aby si poradil s rúcajúcim sa predajom, zbavil sa chybnej technologickej stratégie a nenechal dlhšie krvácať dôveryhodnú značku.“ Rubinstein spolu s Tevanianom (šéf softvérového oddelenia) chodili oných šesť mesiacov za Jobsom a nosili mu informácie z Applu, ako opisuje v Jobsovej biografii Walter Isaacson. S návratom Jobsa v roku 1997, skúpením NeXTu a „reformami“ firma začínala znovu stúpať vyššie, až úplne najvyššie.

Pravdepodobne najúspešnejšie obdobie Jona Rubinsteina v Apple nastáva na jeseň 2000, kedy Jobs „začína tlačiť na vytvorenie prenosného hudobného prehrávača“. Rubinstein sa bráni, pretože nemá dostatočne vhodné súčiastky. Nakoniec ale získava ako vhodnú malú LCD obrazovku, tak sa v Toshibe dozvedá o novej 1,8 palcovej mechanike s 5GB pamäťou. Rubinstein jasá a večer sa stretáva s Jobsom: „Už viem, čo ďalej. Potrebujem len šek na desať miliónov.“ Jobs mu ho bez mrknutia oka podpisuje a tak je položený základný kameň pre vznik iPodu. Na jeho technickom vývoji sa potom podieľa ešte Tony Fadell so svojim tímom. Rubinstein má ale dosť práce s tým dostať Fadella do Applu. Zozval do rokovacej sály asi dvadsať ľudí, ktorí sa projektu zúčastnili. Keď Fadell vošiel, Rubinstein mu povedal: „Tony, my na tom projekte nebudeme robiť, pokiaľ nepodpíšeš zmluvu. Ideš do toho, alebo nie? Musíš sa rozhodnúť teraz hneď.“ Fadell sa zadíval Rubinsteinovi do očí, potom sa obrátil k publiku a povedal: „Toto je pri Apple bežné, že ľudia podpisujú zmluvy pod nátlakom?“

Maličký iPod Rubinsteinovi neprináša iba slávu, ale aj starosti. Vďaka prehrávaču sa stále prehlbujú spory medzi ním a Fadellom. Kto iPod stvoril? Rubinstein, ktorý pre neho objavil súčiastky a vymyslel, ako bude vyzerať? Alebo Fadell, ktorý o prehrávači sníval už dávno pred príchodom k Applu a tu ho zhmotnil? Nikdy nevyriešená otázka. Rubinstein sa nakoniec v roku 2005 rozhoduje na odchod z Applu. Stále častejšie sú spory medzi ním a Jonym Ivom (dizajnérom), ale aj Timom Cookom a samotným Jobsom. V marci 2006 Apple oznamuje, že Jon Rubinstein odchádza, ale 20 percent svojho času týždenne bude venovať Applu počas konzultácií.

Čo ďalej?

Po odchode z Applu prijíma Rubinstein ponuku od Palm Inc., kde sadá do výkonnej rady a preberá kontrolu nad tunajšími produktmi. Vedie ich vývoj a výskum. Obnovuje tu produktový rad a reštrukturalizuje vývoj a výskum, čo je kľúčové v ďalšom vývoji webOS a Palm Pre. V roku 2009, tesne pred zverejnením Palm Pre, je Rubinstein menovaný výkonným riaditeľom Palm Inc. Palm, ktorý sa snažil konkurovať iPhonu, rozhodne nerobil radosť Jobsovi, s Rubinsteinom na čele ešte menej. „Nepochybne som bol vyškrtnutý z vianočného zoznamu,“ konštatoval Rubinstein.

V roku 2010 sa otec iPodu, trochu nechtiac, vracia k svojmu prvému zamestnávateľovi. Hewlett-Packard kupuje Palm za 1,2 miliardy dolárov a dúfa v prebudenie bývalého popredného výrobcu telefónov. Rubinstein uzatvára dohodu, že v spoločnosti zostane ešte 24 mesiacov po kúpe. Zaujímavé je, ako tento krok zo strany HP hodnotí o tri roky neskôr – označuje ho za mrhanie: „Keby sme vedeli, že to celé uzavrú a zastavia, bez reálnej šance na nový štart, aký by to asi potom dávalo zmysel, predávať ten podnik?“ Hewlett-Packard totiž oznámilo pozastavenie vývoja a predaja prístrojov s webOS, vrátane nových prístrojov TouchPad a webOS Smartphone, ktoré na predajných pultoch pobudli len niekoľko mesiacov. V januári 2012 oznamuje Rubinstein podľa dohody odchod z HP s tým, že nejde o odchod do dôchodku, ale o pauzu. Tá trvala ani nie rok a pol. Od mája tohto roku je Rubinstein členom najvyššieho vedenia Qualcommu.

zdroje: TechCrunch.com, ZDNet.de, blog.barrons.com

Autor: Karolína Heroldová

.