Zavrieť reklamu

V tuzemskom prostredí sa za bestseller považuje prakticky každá kniha, ktorú si všimnú (a kúpia) ľudia, hoci nepredstavujú priamu cieľovú skupinu. Malý trh a vlastne malé očakávania. Neplatí to vždy. Malé brnenské vydavateľstvo Jan Melvil Publishing vydalo prvotinu Petra Ludwiga a nálepka bestseller by mohla byť taká veľká, že by sa pod ňou schoval aj titul knihy.

Schválne navštívte stránky na Facebooku, cez štrnásť tisíc fanúšikov nadvihne obočie, aj keď tejto sieti nemusíte holdovať. Neustále dotlače, šírenie cez platformu Applu aj Wooky (av októbri aj Kindle), to všetko naznačuje, že s Ludwigom to bola dobrá voľba. A pohľad na reflexie v médiách dáva tušiť, že téma prokrastinácie zatína pazúriky do našej spoločnosti silnejšie, než by sme mohli tušiť. (Alebo si aj priať?)

Na serveri Mítvšehotovo sa objavil text, ktorý ku knihe Koniec prokrastinácie pristupuje tak, ako sa k nej staviam aj ja sám. Ono je totiž veľmi podstatné, na akej východiskovej čiare sa pri listovaní knihy práve nachádzate. Ak ste dlhoroční užívatelia GTD, tykáte si s plánovacím diárom a literatúru osobného rozvoja už teraz prečítanú a zaprášenú dávate v policiach do zadu za zbierky poézie, pretože ste si na verše dokázali zase konečne urobiť čas, potom Ludwigov liek na prokrastináciu budete čítať s odstupom . Neponúka totiž vlastne nič nové, nič, čo by vás zdvihlo zo stoličky a povedalo, takto to začnem robiť.

Jeho eklekticizmus, kedy prakticky čo stránka to déjà vu na inú literatúru či prednášky z TEDu, ale nevyvolá pri hodnotení záporné body. Naopak, oceňujem, keď niekto dokáže veľmi zrozumiteľne pojať všetko dôležité v danej oblasti, spracovať to pre ľudí, ktorí na iné knihy nemajú čas alebo bunky, a pridať k nim aj vlastnú skúsenosť a pohľad na vec. (Napríklad z oblasti teórie umenia ma takto nadchol Třeštíkov „výťah“ Umenie vnímať umenie.) Môžem si oprášiť niektoré základy. Ale – ja nie som cieľovka.

A dostávame sa k druhej skupine, k tej, ktorá, keď vezme KÓPR do rúk, bude s najväčšou pravdepodobnosťou nadšená (a čísla predaja a hodnotenia čitateľov mi v tom dávajú za pravdu). Petrovi Ludwigovi je síce vlastné vystupovanie pred ľuďmi, prednášky, školenia, napriek tomu sa dokázal s písaným prejavom vysporiadať veľmi dobre, pomáha si s obrázkami. Je názorný, neodbieha, dáva praktické návody (a je jedno, či sú vyložene z jeho hlavy, alebo odkiaľ…). Zmysluplne koncipuje svoju knihu ako cestu – od poznávania seba, svojho poslania, až po vybudovanie návykov a ich dodržiavanie.

Prečo sa okolo jeho práce vzniesol taký oblak záujmu, to sa dá okrem dobrého marketingu, určite prisudzovať hladu a množstvu ľudí po jasných riešeniach na ich neschopnosť niečo začať robiť. Je ich veľa a sú ochotní za to dať pár korún. Môže to byť zo strany Ludwiga istý kalkul, môže to byť ale tiež potreba pomáhať, či už sa na to pozeráte podozrievavo alebo s optimizmom, so svojou knihou autor odkrýva tajomstvo večného odkladania a vedie k jeho vyriešeniu cez prístup k sebe samému ak životu. Nie je teda výsostne pragmatický a hľadá skôr odpovede hlbšie, čo mi je sympatické.

Čo naplatiť, že niektoré návody skôr spoliehajú na to, že nie ste schopní skutočne si „dupnúť“ a povedať, že idete už niečo robiť. Áno, buzer lístok a ďalšie pomôcky som skúšal a rád sa od nich odstrihol, pretože som zistil, že som viac otrokom systému, než tým, kto niečo určuje a prežíva. Lístok Todo-today ale môže pre mnohých predstavovať veľmi funkčný nástroj, ako si zorganizovať prácu na daný deň, a osobná SWOT analýza umožňuje lepšie chápať to, čo vás vlastne baví.

So záverečným súdom sa trochu alibisticky vyhnem jednoznačnej pochvale alebo kritike (nie som totiž schizofrenik), radšej dám prednosť vašim komentárom. Ak máte skúsenosti s knihou a jej návodmi, ako sa od odkladania odstrihnúť, podeľte sa o ne.

[app url=“https://itunes.apple.com/sk/book/koniec-prokrastinácia/id647932270?mt=11″]

.