Zavrieť reklamu

V októbri tohto roku uviedol Apple nové verzie počítačov iMac a Mac mini. Okrem rôznych dizajnových vylepšení uviedol inovovaný disk pod názvom Fusion Drive. Tento hybridný disk kombinuje to najlepšie z oboch typov pevných diskov – rýchlosť SSD a veľkú kapacitu klasických diskov za prijateľnú cenu. Ako sa však ukazuje, Fusion Drive je v skutočnosti iba marketingový trik, ako zákazníkov nechať zaplatiť skoro trojnásobok za bežný SSD disk. Fusion Drive len jeden disk, ale dva disky, ktoré sa v systéme tvária ako jeden. Výsledný efekt je iba softvérové ​​kúzlo, ktoré je súčasťou každej inštalácie Mountain Lion.

Apple označuje Fusion Drive za prielom v technológii diskov. V skutočnosti s týmto konceptom aj finálnym riešením prišiel Intel o niekoľko rokov skôr. Riešenie sa nazývalo Smart Response Technology a jednalo sa o softvér, ktorý zaisťoval ono vrstvenie dát, na ktorom je založený aj Fusion Drive. Apple si tento koncept iba „vypožičal“, pridal k nemu niekoľko superlatívov a menšiu mediálnu masáž a hľa, máme tu technologický prielom. Jediný skutočný prielom je uvedenie technológie medzi širšiu verejnosť.

Aby mohol vzniknúť Fusion Drive, nie je potrebný žiadny špeciálny hardvér, stačí iba bežný SSD disk (Apple používa 128 GB verziu) a štandardný pevný disk, kde je v prípade Fusion Drive použiť ten, ktorý je súčasťou základnej výbavy Macov, s 5 400 otáčkami za minútu. O zvyšok sa stará operačný systém, ktorý múdro presúva dáta medzi diskami – podľa frekvencie používania. Vďaka tomu je dokonca možné vytvoriť si vlastný Fusion Drive, stačí, aby boli v počítači pripojené dva disky a funkcia dátového vrstvenia sa potom dá sprevádzkovať niekoľkými príkazmi v Termináli.

Je tu však jeden háčik. Apple totiž od prvého MacBooku s retina displejom uviedol proprietárny SATA konektor, ktorý ale neprináša žiadny benefit, ako napríklad vyššiu priepustnosť. V skutočnosti sa jedná o štandardný mSATA konektor s mierne pozmeneným tvarom, ktorého účel je jediný – zabrániť používateľom, aby použili disk od výrobcov tretích strán. Pokiaľ chcete lepší disk, musíte si ho kúpiť priamo od Applu, samozrejme za výrazne vyššiu cenu.

A zatiaľ čo by adekvátny 128 GB SSD disk vyšiel zhruba na 2 500 Kč, maximálne na 3 000 Kč, Apple za neho požaduje pod značkou Fusion Drive 6 500 Kč. Za prakticky totožný produkt. Tým to ale nekončí. Fusion Drive nie je možné prikúpiť k najnižšej rade iMacu alebo Mac mini, musíte si zaobstarať vylepšený model, aby ste mali možnosť si tento „prielom v technológii“ prikúpiť. Poslednou čerešničkou na disku je fakt, že Apple v nových Macoch ponúka v základe disk s iba 5 400 otáčkami za minútu, ktorý nahradil 7 200 RPM disk. Nízkootáčkové disky majú svoj význam pri notebookoch, vďaka menšej energetickej náročnosti ao niečo málo nižšej hlučnosti. Pri desktopoch však postráda pomalý disk akékoľvek odôvodnenie a núti užívateľa k prikúpeniu Fusion Drive.

Produkty Applu nikdy nepatrili k najlacnejším, nie nadarmo sú označované ako prémiové, zvlášť čo sa týka počítačov. Za vyššiu cenu ste však mali záruku špičkovej kvality a spracovania. Tento „ťah“ s diskami je však iba spôsob, ako vydolovať z lojálnych zákazníkov čo najviac peňazí tým, že budú niekoľkonásobne preplácať bežný tovar bez možnosti alternatívy. Hoci mám Apple rád, považujem vyššie uvedené „čarovanie“ s diskami za úplnú nehanebnosť a podfuk na užívateľa.

Viac o Fusion Drive:

[related-posts]

Zdroj: MacTrast.com
.