Zavrieť reklamu

Mobilita bola vždy dôležitá, a jej význam v priebehu rokov rástol. V Apple si toho boli veľmi dobre vedomí a snažili sa potrebe mobility vyjsť v ústrety ešte predtým, než predstavili svetu PowerBook či MacBook. Macintosh Portable, prvý prenosný počítač od Apple, bol uvedený koncom osemdesiatych rokov minulého storočia.

„Hovorme mu BookMac“

Rok 1989. Vo vtedajšom Československu sa schyľuje k prevratu, v Spojených štátoch dostáva vrah Ted Bundy trest smrti elektrickým kreslom, Steffi Graf a Boris Becker získavajú wimbledonský titul a spoločnosť Apple púšťa do sveta prenosný počítač, poháňaný výkonnou batériou.

Vývoj prenosného Macu je pomerne starou záležitosťou - úvodné práce boli dokonca zahájené ešte skôr, než bol vydaný prvý Macintosh, a Jef Raskin z Applu mal o prenosnom Macintoshi pomerne jasné predstavy. Plány na jeho vydanie boli ale odsunuté do pozadia vo chvíli, keď sa projektu Macintosh zhostil Steve Jobs. Jediným krokom smerom k mobilite bolo u Macintosha z roku 1984 madlo pre ľahšie prenášanie.

V apríli roku 1985 prišiel Steve Jobs k predstavenstvu spoločnosti Apple s návrhom na vývoj prenosného počítača s názvom „BookMac“. K realizácii projektu ale nedošlo z dôvodu Jobsovho odstúpenia z firmy. Postupne sa Jobsov nápad pretvoril na projekt menom Macintosh Portable.

Teoreticky prenosný Mac

V porovnaní s dnešnými jablčnými laptopmi – obzvlášť s ultraľahkým a ultratenkým MacBookom Air – bol vtedajší Macintosh Portable veľký a ťažký. Jeho váha bola neuveriteľných sedem kilogramov, hrúbka desať centimetrov a zaberal pomerne veľký priestor.

Okrem mobility sa prvý prenosný Mac pýšil aj výrazne pokročilými technológiami, s čím pochopiteľne súvisela aj „prémiová“ cena. Macintosh Portable bol v tom čase k dostaniu za 6500 dolárov, pridanie pevného disku a modemu používateľa vyšlo na ďalších 448 dolárov. Jednalo sa skrátka o vysoko nadštandardný počítač vo všetkých ohľadoch.

Vnútri Macu

S 16 MHz 68000 CPU bol Macintosh Portable výrazne rýchlejší ako Mac SE alebo Macintosh II, teda počítače, ktoré v tom čase vládli ponuke desktopových strojov od Applu. Jeho súčasťou bol active-matrix displej s uhlopriečkou 9,8 palca s čiernobielou grafikou a rozlíšením 640 x 400 pixelov. Displej bol v rámci neskoršej aktualizácie počítača obohatený o podsvietenie, ktoré sa ale výrazne podpísalo na životnosti batérie.

Vďaka slotom s možnosťou rozšírenia bol upgrade Macintosha Portable relatívne jednoduchou záležitosťou. Počítač sa otváral stlačením dvoch tlačidiel na jeho zadnej časti – úplne bez nutnosti použitia skrutkovača.

Macintosh Portable pochopiteľne čelil aj istej kritike – tá sa týkala najmä nemožnosti fungovania výhradne v pripojení k elektrickej sieti. Batéria obrích rozmerov zaisťovala desať hodín prevádzky na jedno nabitie.

Príliš skoro na laptop?

Macintosh Portable sa vlastne svojou charakteristikou nijako nelíšil od iných jablčných produktov - bol inovatívny, ľahko nedokonalý, ale bezvýhradne milovaný istou skupinou užívateľov. Bohužiaľ však bolo príliš skoro na to, aby sa stal jednoznačným a masovo využívaným hitom.

Avšak súčasný príjem spoločnosti Apple z predaja prenosnej elektroniky – vrátane laptopov a tabletov – svedčí o tom, že v Cupertine už v minulom storočí dobre vedeli, čo si spotrebiteľský trh bude do budúcna žiadať a vydali sa tou správnou cestou.

.