Zavrieť reklamu

Trojica v zložení Steve Jobs, Steve Wozniak a Ronald Gerald Wayne založili 1. apríla 1976 Apple Inc. Nikto netušil, že sa začala odohrávať nenápadná revolúcia, ktorá zmenila celý svet. Toho roku bol v garáži zostavený prvý osobný počítač.

Chlapec ktorý chcel počítač a zmeniť svet

Prezýva sa mu The Woz, Wonderful Wizard of Woz, iWoz, ďalší Steve alebo tiež mozog Apple. Stephen Gary „Woz“ Wozniak sa narodil 11. augusta 1950 v kalifornskom San Jose. Už od mladosti sa zaoberal elektronikou. Otec Jerry svojho zvedavého synčeka v jeho záujmoch podporoval a zasväcoval ho do tajov rezistorov, diód a ostatných elektronických súčiastok. Steve Wozniak sa vo svojich jedenástich rokoch dočítal o počítači ENIAC a zatúžil po ňom. V rovnakom čase vyrába svoje prvé amatérske rádio a získava dokonca licenciu na vysielanie. Tranzistorovú kalkulačku postavil v trinástich a dostal za ňu prvú cenu stredoškolského elektro spolku (ktorého sa stal prezidentom). V tom istom roku postavil svoj prvý počítač. Bolo na ňom možné hrať piškvorky.

Po ukončení strednej školy sa Woz zapísal na University of Colorado, ale odtiaľ bol čoskoro vyhodený. S priateľom Billom Fernandezom začal v garáži stavať počítač. Nazval ho Cream Soda Computer a program bol napísaný na diernom štítku. Tento počítač mohol zmeniť históriu. Pokiaľ by však neskratoval a nezhorel počas prezentácie pre miestneho novinárov.

Podľa jednej verzie zoznámil Wozniaka s Jobsom Fernandez v roku 1970. Iná legenda hovorí o spoločnej letnej brigáde vo firme Hewlett-Packard. Wozniak tu pracoval na mainframe (sálovom počítači).

Modrý rámček

Wozniakov prvý spoločný biznis s Jobsom odštartoval článok Tajomstva malej modrej krabičky. Časopis Esquire ho uverejnil v októbri 1971. Jednalo sa o údajnú fikciu, ale v skutočnosti to bol skôr zašifrovaný návod. Zaoberal sa phreakingom – vnikaním do telefónnych systémov a bezplatnými telefónnymi hovormi. John Draper totiž objavil, že pomocou píšťalky pribaľovanej k detským vločkám ste mohli napodobniť tón signalizujúci vhodenie mince do telefónu. Vďaka tomu bolo možné volať zadarmo do celého sveta. Tento „objav“ Wozniaka zaujal a vytvoril spolu s Draperom vlastný tónový generátor. Vynálezcovia si boli vedomí, že sa pohybujú na hrane zákona. Boxy vybavili bezpečnostným prvkom - spínačom a magnetom. V prípade hroziaceho zabavenia sa odstránil magnet a došlo k skresleniu tónov. Wozniak svojim zákazníkom hovoril, nech tvrdí, že to je len hracia skrinka. V tom čase Jobs prejavil svoj obchodný talent. Na koľajniciach v Berkeley predával Modrý rámček za 150 dolárov.





Pri jednej príležitosti Wozniak volal pomocou Blue boxu do Vatikánu. Predstavil sa ako Henry Kissinger a dožadoval sa rozhovoru s pápežom, ktorý v tom čase spal.



Od kalkulátora k jablku

Woz dostal prácu pri Hewlett-Packard. V rokoch 1973-1976 navrhoval prvé vreckové kalkulátory HP 35 a HP 65. V polovici 70. rokov raz mesačne navštevuje stretnutie počítačových fanúšikov v legendárnom Homebrew Computers Club. Introvertný, vlasatý chlapík si čoskoro vybuduje reputáciu odborníka, ktorý vyrieši každý problém. Má dvojaký talent: zvláda ako návrh hardvéru, tak aj programovanie softvéru.

Jobs od roku 1974 pracuje pre Atari ako návrhár hier. Dohadzuje Wozovi ponuku, ktorá je aj veľkou výzvou. Atari sľubuje odmenu 750 dolárov a bonus 100 dolárov za každý ušetrený integrovaný obvod na doske. Wozniak nespí štyri dni. Dokáže znížiť celkový počet obvodov o päťdesiat kusov (na úplne neuveriteľných štyridsať dva). Návrh bol kompaktný, ale komplikovaný. Pre Atari je totiž problém vyrábať tieto dosky sériovo. Tu sa legendy opäť rozchádzajú. Podľa prvej verzie Atari dohovor nedodrží a Woz dostáva iba 750 dolárov. Druhá verzia hovorí o tom, že odmenu vo výške 5000 dolárov dostáva Jobs, ale Wozniakovi vypláca iba sľúbenú polovicu - 375 dolárov.

V tom čase Wozniak nemá k dispozícii počítač a tak si kupuje čas na minipočítačoch v Call Computer. To prevádzkuje Alex Kamradt. S počítačmi sa komunikovalo pomocou papierovej diernej pásky, výstup bol z termotlačiarne Texas Instruments Silent 700. Nebolo to ale pohodlné. Woz videl v časopise Popular Electronics počítačový terminál, inšpiroval sa a vytvoril vlastný. Zobrazoval iba veľké písmená, štyridsať znakov v riadku a dvadsaťštyri riadkov. Kamradt v týchto videotermináloch videl potenciál, poveril Wozniaka dizajnom zariadenia. Neskôr ich niekoľko predal prostredníctvom svojej spoločnosti.

Rastúca popularita novších mikropočítačov, ako Altair 8800 a IMSAI, inšpirovala Wozniaka. Napadlo ho vstavať mikroprocesor do terminálu, problém bol ale v cene. 179 dolárov stál Intel 8080 a 170 dolárov Motorola 6800 (ktorú preferoval). Procesor bol ale nad finančné možnosti mladého nadšenca, pracoval teda iba s ceruzkou a papierom.



Zlom nastal v roku 1975. MOS Technology začala predávať mikroprocesor 6502 za 25 dolárov. Bol veľmi podobný procesoru Motorola 6800, pretože bol navrhnutý rovnakým vývojovým tímom. Woz rýchlo napísal novú verziu jazyka BASIC pre čip počítača. Koncom roku 1975 dokončuje prototyp Apple I. Prvé predstavenie je v Homebrew Computers Clube. Steve Jobs je zaujatý počítačom od Wozniaka. Obaja sa dohodnú na štarte firmy za účelom výroby a predaja počítačov.

V januári 1976 ponúkajú Hewlett-Packard nech vyrábajú a predávajú Apple I za 800 dolárov, ale sú odmietnutí. Firma nechce byť v danom segmente trhu. Záujem nejaví ani Atari, kde pracuje Jobs.

Dňa 1. apríla zakladajú Steve Jobs, Steve Wozniak a Ronald Gerald Wayne Apple Inc. Wayne ale firmu po dvanástich dňoch opúšťa. V priebehu apríla Wozniak odchádza od Hewlett-Packard. Predáva svoj osobný kalkulátor HP 65 a Jobs svoj mikrobus Volkswagen a dávajú dohromady štartový kapitál vo výške 1300 dolárov.



zdroje: www.forbes.com, wikipedia.org, ed-thelen.org a www.stevejobs.info
.