Zavrieť reklamu

Včerajšok bol na novinky v technologickom sektore nanajvýš bohatý a nie inak je tomu aj teraz, keď sa so správami takmer roztrhlo vrece. Hlavnými aktérmi sú tentoraz najmä americkí giganti na čele s Facebookom a Twitterom, ktorí boli opäť donútení stopnúť si pred kongres, teda pred webkameru, a obhajovať svoje monopolné praktiky. Oslavovať naopak môže Elon Musk, ktorému sv prípade Tesly veľmi darí a jeho rastúca automobilová spoločnosť prekročila ďalší míľnik – zapísala sa do akciového indexu S&P 500. Zle na tom však nie je ani vesmírne SpaceX, ktoré nielenže úspešne vyslalo v spolupráci s NASA k Medzinárodnej vesmírnej stanici štvorčlennú posádku, ale zároveň sa novo nemusí báť ani konkurencia. Európska vesmírna spoločnosť Vega totiž doslova sabotovala sama seba.

Európska Únia prehrala vo vesmírnom závode na plnej čiare. Rakety Vega padajú ako zrelé jablká

Ak ste niekedy v kútiku duše dúfali, že sa Európska únia zaradí medzi čelné svetové veľmoci aj mimo iného sektora ako je priemysel a automobilky, musíme vás trochu sklamať. Francúzska vesmírna spoločnosť Vega, o ktorej nebolo v posledných rokoch príliš počuť, sa totiž dlhú dobu považovala za dôstojného konkurenta, ktorý bude jedného dňa úspešne vysielať rakety do vesmíru, podobne ako to robí napríklad americké SpaceX alebo vládne NASA. Prianie je síce otcom myšlienky, avšak práve táto odvážna myšlienka bola zrodom jedného z najstrašnejších a najúsmevnejších raketových štartov za posledných niekoľko dekád.

Rakety Vega francúzskeho výrobcu Arianespace totiž už trošku nezvládli prvotný zážih a nielen to. Teraz sa totiž spoločnosti podarilo pri snahe poslať do vesmíru dva európske satelity zničiť kus drahocennej prírody kdesi v neobývanej časti Zeme. Na úplne zrejmé pochybenie odkázal aj známy astronóm Jonathan McDowell, podľa ktorého sa tento rok v počte nepodarených vesmírnych letov zaradil do histórie. Celkom sa totiž za tento rok nevyviedlo 9 pokusov a testov, čo sa naposledy stalo pred viac ako pol storočím, konkrétne v roku 1971. Hoci tak NASA aj SpaceX oslavujú obrovské úspechy a pripisujú si na vrub ďalšieho pokroky v dejinách ľudstva, Arianespace má oči pre plač a nezostáva než dúfať, že sa budúci rok vydarí lepšie.

Tesla mieria do akciového indexu S&P 500. Investori sú z pokrokov spoločnosti nadšení

Keď už sme u toho legendárneho vizionára Elona Muska, poďme sa pozrieť na ďalšiu jeho úspešnú spoločnosť, ktorou je práve Tesla. Táto automobilka budí vášne už poriadne dlhú dobu, a hoci má po svete mnoho priaznivcov, mnoho zlých jazykov tvrdí, že sa jedná o nezárobkový projekt a idea elektromobilov je skrátka padnutá na hlavu. Našťastie sa ale prognózy nenaplnili a Tesla žne viac úspechov ako kedykoľvek predtým. Nielenže začala byť konečne relatívne zárobková, dokonca sa zároveň môže pochváliť radom inovatívnych technológií a poriadnym náskokom pred konkurenciou. To len podčiarkuje bezhraničná, až fanatická dôvera investorov, vďaka ktorým akcie spoločnosti už po niekoľkýkrát raketovo vystrelili.

Situácia dokonca zašla tak ďaleko, že sa 21. decembra Tesla zaradí do akciového indexu S&P 500 po boku ďalších 499 najväčších technologických spoločností sveta. Hoci by sa mohlo zdať, že sa na burzu môže zapísať každý, nie je to tak. Index S&P 500 je totiž rezervovaný pre tých najväčších hráčov na trhu a len na získanie jednosmernej letenky na zoznam týchto gigantov musí spoločnosť disponovať minimálnou trhovou hodnotou 8.2 miliárd dolárov. A ako je vidieť, na tento prestížny míľnik výrazne počujú aj akcionári. Akcie Tesly totiž poskočili o 13 % a vyšplhali sa na 460 dolárov za kus. Uvidíme, ako sa bude automobilke dariť naďalej. Isté je, že takmer polmiliardový zárobok je za tento rok viac ako pôsobivý výsledok.

Zuckerberg bol opäť predvolaný na koberček. Tentokrát svedčil kvôli ďalším politickým hrám

V Spojených štátoch majú takú peknú tradíciu, ktorá sa začala už pred niekoľkými rokmi. To sa takto vždy raz za niekoľko mesiacov stretnú zástupcovia najväčších technologických spoločností, pár sudcov, niekoľko zástupcov amerického kongresu a ideálne aj nejaký ten šikovný lobista. Úlohou predstaviteľov týchto gigantov je potom obhájiť a odôvodniť svoje činy av mnohých prípadoch aj prešľapy pred nevrlými a mnohokrát zaujatými štátnikmi. Nie inak je tomu aj teraz, keď bol na potítko predvolaný šéf Facebooku, Mark Zuckerberg, a generálny riaditeľ Twitteru. Tentoraz síce pravidelný meeting prebehol iba pred webkamerou, ale aj tak znamenal taký menší prielom vo vzťahoch medzi súkromnou a verejnou sférou.

Politici sa totiž sťažovali, že obe sociálne siete nadržujú liberálom a obmedzujú republikánov. Zuckerberg sa potom len obhajoval tým, že sa platforma snaží zaistiť čo najlepšie podmienky pre komunitu a nájsť tenkú hranicu medzi slobodou prejavu a utlmením nenávistných komentárov. Generálny riaditeľ Twitteru, Jack Dorsey, tieto slová potvrdil a prisľúbil väčšiu ochotu k reguláciám a konverzácii. Koniec koncov, obe sociálne siete zakázali politickú reklamu niekoľko dní pred americkými voľbami, ale ani to nezastavilo „agitku“ oboch gigantov. Obaja predstavitelia však sľúbili, že sa pokúsia situáciu napraviť a nájsť nejaký spoločný konzenzus, ktorý by nijako neohrozil slobodu prejavu komunity a zároveň by obmedzil šírenie dezinformácií a nenávistných komentárov.

.