Zavrieť reklamu

Spotify sa pridáva k streamovacím službám, ktoré znižujú celkovú hlasitosť skladieb. Môže tým výrazne prispieť k boju s modernou hudbou bez dynamického rozsahu.

Tromi najrozšírenejšími spôsobmi merania hlasitosti sú v súčasnosti dBFS, RMS a LUFS. Zatiaľ čo dBFS ukazujú najvyššiu hlasitosť danej zvukovej vlny, RMS je trochu bližšie ľudskému vnímaniu, pretože ukazuje priemernú hlasitosť. LUFS by ľudskú percepciu malo odrážať najvernejšie, pretože prikladá väčšiu váhu frekvenciám, na ktoré je ľudské ucho citlivejšie, teda stredným a vyšším (od 2 kHz). Berie do úvahy aj dynamický rozsah zvuku, teda rozdiely medzi najhlasnejšími a najtichšími miestami zvukovej vlny.

Jednotka LUFS bola ustanovená v roku 2011 ako jeden zo štandardov Európskej vysielacej únie, združenia rozhlasových a televíznych staníc s členmi z 51 krajín i mimo Európy. Účelom novej jednotky bolo využiť ju na zavedenie televíznych a rozhlasových štandardov pre hlasitosť, pričom hlavnou motiváciou boli veľké rozdiely v hlasitosti napríklad medzi programami a reklamami. Ako nový štandard bola ustanovená maximálna hlasitosť -23 LUFS.

Samozrejme rádio je dnes menšinovým zdrojom hudby a pre referenčnú hlasitosť, pre ktorú je hudba vytváraná, sú podstatnejšie streamovacie služby a internetové obchody s hudbou. Preto je podstatné, že na veľkej vzorke skladieb zo Spotify boli v máji namerané nižšie hodnoty ako predtým. Znížili sa z -11 LUFS na -14 LUFS.

Spotify bolo doteraz najhlasnejšou streamovacou službou, ale teraz sa hodnoty priblížili konkurencii vo forme YouTube (-13 LUFS), Tidalu (-14 LUFS) a Apple Music (-16 LUFS). Toto plošné znižovanie a vyrovnávanie hlasitosti naprieč celými hudobnými knižnicami by malo výrazne ovplyvniť jeden z najhorších trendov v hudobnej produkcii za niekoľko posledných desaťročí - loudness wars (vojny o hlasitosť).

Hlavný problém loudness wars spočíva v nadmernej kompresii a redukcii dynamického rozsahu, teda vyrovnávaní hlasitosti medzi tichšími a hlasnejšími pasážami skladby. Keďže pri prekročení určitej hlasitosti pri mixovaní (určovaní pomerov hlasitosti medzi jednotlivými nástrojmi a ovplyvňovaní charakteru ich zvuku ako priestor a pod.) by vzniklo skreslenie zvuku, kompresia je spôsobom, ako umelo zvýšiť vnímanú hlasitosť bez nutnosti zvýšiť tú reálnu.

Takto upravená hudba potom viac strháva pozornosť v rádiu, televízii, na streamovacích službách a pod. Problémom nadmernej kompresie je predovšetkým sluch aj myseľ unavujúca konštantne hlasná hudba, v ktorej sa môže stratiť aj inak zaujímavý mix. V extrémnych prípadoch sa aj tak môže objavovať skreslenie, keď sa pri masteringu snaží o čo najvýraznejší vnem hlasitosti.

Nielen že sú potom pôvodne tichšie pasáže neprirodzene hlasné (samostatná akustická gitara je rovnako hlasná ako celá kapela), ale aj pasáže, ktoré by inak vynikali, strácajú svoju údernosť a organický charakter. To sa najviac prejaví, keď sa kompresia vykonáva dorovnávanie hlasnejších pasáží k tichším a následnému zvýšeniu celkovej hlasitosti. Je potom dokonca možné, že skladba má relatívne dobrý dynamický rozsah, ale zvuky, ktoré by z mixu inak vystupovali (transienty – začiatky tónov, kedy hlasitosť prudko stúpne a podobne prudko sa zníži, potom ustupuje pomalšie), sú „useknuté“ a na ich mieste je iba skreslenie spôsobené umelou redukciou zvukovej vlny.

Asi najslávnejším príkladom dôsledkov loudness wars je album Smrť magnetická od Metallicy, ktorého verzia vydaná na CD spôsobila v hudobnom svete pozdvihnutie, obzvlášť v porovnaní s verziou albumu, ktorá sa neskôr objavila v hre Gitarový hrdina, nebola zďaleka tak silne skomprimovaná a obsahovala oveľa menšie skreslenie, viď video.

[su_youtube url=“https://youtu.be/DRyIACDCc1I“ width=“640″]

Keďže LUFS berie do úvahy dynamický rozsah a nie iba najvyššiu hlasitosť, skladba s vyšším dynamickým rozsahom môže mať podstatne hlasnejšie momenty ako silne skomprimovaná skladba a zachovať rovnakú hodnotu LUFS. To znamená, že skladba pripravená pre -14 LUFS na Spotify bude nezmenená, zatiaľ čo dojmovo pôvodne oveľa hlasnejšia skomprimovaná skladba bude výrazne stíšená, viď obrázky nižšie.

Okrem plošného znižovania hlasitosti je tiež v Spotify štandardne zapnutá funkcia pre normalizáciu hlasitosti – v iOS ju možno nájsť v nastavení prehrávania po položkou „normalizovať hlasitosť“ a na desktope v rozšírenom nastavení. Tá istá funkcia (len pod názvom Audio Check) mala byť jedným z významných spôsobov boja s extrémne skomprimovanou hudbou v iTunes, kde ju možno zapnúť a vypnúť (iTunes > Predvoľby > Prehrávanie > Sound Check; v iOS Nastavenia > Hudba > Vyrovnať hlasitosť) av iTunes Radio spustenom v roku 2013, kde bola jednou z vlastností služby a používateľ ju nemal možnosť vypnúť.

1500399355302-MEtallica30Sec_1

Je nízky dynamický rozsah vždy len komerčným rozhodnutím?

O možnom konci loudness war sa hovorí veľmi často a začalo sa len nedávno po tom, čo sa toto označenie vôbec začalo používať. Zdá sa, že pre poslucháčov by to malo byť žiaduce, pretože si budú môcť užívať hudbu s väčším dynamickým rozsahom a komplexnejším zvukom bez skreslenia spôsobeného extrémnou kompresiou. Je otázkou, nakoľko vývoj moderných žánrov loudness wars ovplyvnili, každopádne je ale pre mnoho z nich hutný zvuk s malým dynamickým rozsahom špecifickou vlastnosťou skôr než nežiaducou anomáliou.

Netreba pri tom ani pozerať na extrémne žánre, aj mnoho hip-hopu a populárnej hudby spolieha na úderné beaty a konštantnú úroveň hlasitosti. Napríklad album yeezus Kanye Westa extrémny zvuk využíva ako svoju estetiku a pritom vôbec nemá za cieľ tým iba prvotne zaujať poslucháčov – naopak je to jeden z najmenej prístupných projektov rappera. Pri podobných projektoch by mohla byť normalizácia a znižovanie hlasitosti považované za síce nie nevyhnutne zámerné, ale napriek tomu akési obmedzovanie tvorivej slobody.

Na druhú stranu, konečnú reguláciu hlasitosti má v rukách aj naďalej poslucháč na svojom konkrétnom zariadení a nutnosť pri niektorých špecifických hudobných projektoch trochu zvýšiť hlasitosť pre potenciál zlepšenia zvukovej kvality hudobnej produkcie všeobecne sa nezdá ako príliš veľká daň.

zdroje: Vice základná doska, Fader, Quietus
.