Zavrieť reklamu

Veľa jabĺčkarov prekvapili prvé rozbory nového počítača Mac Studio, ktoré hovorili o teoreticky možnom rozšírení interného úložiska. Ako sa totiž po rozobraní ukázalo, tento najnovší prírastok do rodiny Mac disponuje dvoma SSD slotmi, ktoré sú pravdepodobne plne využité v konfiguráciách s 4TB a 8TB úložiskom. Pri pokusoch rozšíriť úložisko svojpomocne, za pomoci originálneho SSD modulu, sa ale bohužiaľ nikto nestretol s úspechom. Mac sa ani nezapol a pomocou Morseovej abecedy oznámil „SOS“.

Hoci sú teda SSD sloty po skutočne náročnom rozobraní zariadenia prístupné, tak ani napriek tomu ich nemožno využiť v domácich podmienkach. Je teda zrejmé, že v zapnutí zariadenia bráni forma softvérového zámku. Jabĺčkari preto vyjadrujú obrovský nesúhlas s týmto krokom od Applu. Samozrejme niečo podobné Apple praktizuje už niekoľko rokov, kedy napríklad u MacBookov nemožno vymeniť operačnú pamäť či úložisko. Tu to má však svoje opodstatnenie - všetko je pripájané na jednom čipe, vďaka čomu aspoň získavame benefit rýchlej jednotnej pamäte. V tomto prípade ale žiadnu výhodu nezískavame, ba naopak. Apple tým čisto ukazuje, že zákazník, ktorý tratí pokojne aj cez 200 tisíc za počítač a stáva sa tak jeho vlastníkom, nemá absolútne právo do jeho vnútorností akokoľvek zasahovať, hoci sú tak navrhnuté.

Softvérové ​​zámky sú u Applu normálne

Ako už sme ale naznačili vyššie, podobné softvérové ​​zámky nie sú u Applu ničím novým. Bohužiaľ. S niečím podobným sme sa totiž v posledných rokoch mohli stretnúť hneď niekoľkokrát, pričom by sme rýchlo dokázali nájsť spoločného menovateľa pre všetky tieto prípady. Applu sa skrátka nepáči, keď sa užívateľ začne pohrávať so svojim vlastným zariadením, prípadne si ho sám opravovať či upravovať. O to smutnejšie je, že v pomaly celom technologickom svete ide o úplnú samozrejmosť. Apple holt tento pohľad na svet nezdieľa.

macos 12 monterey m1

Skvelým príkladom sú práve spomínané MacBooky, pri ktorých si nemôžeme vymeniť prakticky nič, pretože sú komponenty pripájané k SoC (System on a Chip), čo nám na druhú stranu prináša benefity v rýchlosti zariadenia. Kritika navyše prichádza viac-menej oprávnene. Apple si totiž za lepšiu konfiguráciu účtuje nemalé čiastky a ak by sme napríklad pri MacBooku Air s M1 (2020) chceli zdvojnásobiť jednotnú pamäť na 16 GB a rozšíriť internú pamäť z 256 GB na 512 GB, budeme na to potrebovať ďalších 12 tisíc korún. Čo rozhodne nie je najmenej.

Situácia nie je ani oveľa lepšia pri jablčných telefónoch. Pokiaľ by totiž nastal čas na výmenu batérie a vy by ste sa rozhodli pre neautorizovaný servis, tak musíte počítať s tým, že vám iPhone (od verzie XS) bude zobrazovať otravné hlášky o použití neoriginálnej batérie. Ešte aby nie, keď originálne náhradné komponenty Apple nepredáva a nezostáva teda nič iné, než sa spoľahnúť na druhovýrobu. Rovnako je to aj v prípade výmeny displeja (od iPhonu 11) a fotoaparátu (od iPhonu 12), po ich výmene sa zobrazuje otravná hláška. Pri výmene Face ID či Touch ID potom máte kompletne smolu, ani jeden z nich nefunguje, čo jabĺčkarov núti sa spoliehať na autorizované servisy.

Rovnako je na tom aj Touch ID pri MacBookoch. V tomto prípade je nutné použitie proprietárneho kalibračného procesu, čo dokáže iba Apple (resp. autorizované servisy). Tieto komponenty sú spárované s logickou doskou, kvôli čomu nie je ľahké obísť ich zabezpečenie.

Prečo Apple blokuje tieto možnosti

Môžete sa pýtať, prečo vlastne Apple blokuje, aby si jabĺčkari mohli zasahovať do svojich zariadení. V tomto smere sa cupertínsky gigant oháňa zabezpečením a súkromím, čo síce na prvý pohľad dáva zmysel, ale na druhý už tak úplne nemusí. Stále sa totiž jedná o zariadenie tých užívateľov, ktorí by logicky mali mať právo s ním nakladať tak, ako budú chcieť. Ostatne preto v Spojených štátoch vznikla silná iniciatíva „Právo na opravu„, ktorá bojuje za práva spotrebiteľov na vlastné opravy.

Apple na situáciu zareagoval predstavením špeciálneho programu Self Service Repair, vďaka ktorému jabĺčkarom umožní, aby si sami opravovali svoje iPhony 12 a novšie a Macy s čipmi M1. Konkrétne gigant sprístupní originálne náhradné diely vrátane detailných návodov. Program bol oficiálne predstavený v novembri 2021. Podľa vtedajších vyjadrení by mal odštartovať v roku 2022 v Spojených štátoch a následne sa rozšíriť do ďalších krajín. Odvtedy ale akoby sa zľahla zem a nie je vôbec jasné, kedy sa program skutočne spustí, prípadne kedy dorazí do Európy.

Prípad Macu Studio

Vo finále ale celá situácia okolo výmeny SSD modulov v Macu Studio nie je možná taká, ako sa na prvý pohľad zdá. Celú túto záležitosť objasnil autor Hector Martin, ktorý je v jabĺčkarskej komunite dosť dobre známy svojim projektom naportovania Linuxu na Apple Silicon. Podľa jeho slov nemôžeme očakávať, že počítače s Apple Silicon budú fungovať rovnako ako PC na architektúre x86, ba naopak. V skutočnosti teda Apple nie je na užívateľa až taký „zlý“, ale len chráni samotné zariadenie, pretože tieto moduly nemajú ani svoj vlastný kontrolér a prakticky ani nejde o SSD moduly, ale pamäťové moduly. Prácu kontroléra navyše v tomto prípade zaisťuje samotný čip M1 Max/Ultra.

Ostatne aj cupertinský gigant všade spomína, že Mac Studio nie je užívateľsky prístupný, podľa čoho sa dá ľahko usúdiť, že ani nemožno rozširovať jeho možnosti či meniť komponenty. Možno teda ešte pár rokov potrvá, kým si používatelia zvyknú na odlišný prístup. To mimochodom spomína aj Hector Martin – skrátka nemožno aplikovať postupy z PC (x86) na aktuálne Macy (Apple Silicon).

.