Zavrieť reklamu

Za svoj život sa pravdepodobne každý z nás stretol s množstvom okamihov, keď odsúhlasil zmluvné podmienky nejakej služby či produktu bez toho, aby ich skutočne čítal. Jedná sa o pomerne bežnú záležitosť, ktorej prakticky nikto nevenuje čo i len najmenšiu pozornosť. Nie je sa vlastne ani čomu diviť. Zmluvné podmienky sú totiž natoľko dlhé, že ich čítaním by sme stratili obrovské množstvo času. Samozrejme zo zvedavosti si jedny z nich môžeme letmo preletieť, ale predstava, že by sme zodpovedne študovali úplne všetkých, je úplne nepredstaviteľná. Ako ale tento problém zmeniť?

Než sa ponoríme do samotného problému, bude vhodné spomenúť výsledok 10 rokov starej štúdie, podľa ktorej by priemernému Američanovi zabralo 76 pracovných dní na to, aby si vôbec prečítal zmluvné podmienky ku každému produktu či službe, ktoré používa. Majte ale na pamäti, že ide o 10 rokov starú štúdiu. V dnešnej dobe by výsledné číslo bolo s istotou o poznanie väčšie. V Spojených štátoch sa ale konečne schyľuje k zmene, ktorá by mohla pomôcť celému svetu. V tamojšej snemovni reprezentantov aj senátu sa totiž začína hovoriť o legislatívnej zmene.

Zmena legislatívy alebo TL;DR

Podľa najnovšieho návrhu by webové stránky, aplikácie a ďalšie museli používateľom/návštevníkom poskytnúť TL;DR (Too Long; Didn't Read) sekciu, v ktorej by „ľudskou rečou“ boli vysvetlené nutné termíny, rovnako tak by tu stálo, aké údaje o vás daný nástroj bude zbierať. Vtipné na tom je, že celý tento návrh nesie označenie TLDR Act proposal alebo Terms-of-service Labeling, Design and Readability. Na podobnej legislatívnej zmene sa navyše zhodujú oba tábory – demokrati aj republikáni.

Celý tento návrh jednoducho dáva zmysel. Spomenúť si môžeme napríklad argumentáciu kongresmanky Lori Trahan, podľa ktorej musia jednotliví používatelia buď súhlasiť s až príliš dlhými zmluvnými podmienkami, pretože v opačnom prípade kompletne prichádzajú o prístup k danej aplikácii či webovej stránke. Niektoré spoločnosti navyše zámerne píšu takto dlhé podmienky z viacerých dôvodov. Môžu tak totiž získať väčšiu kontrolu nad užívateľskými dátami bez toho, aby o tom sami ľudia vlastne vedeli. Všetko v takom prípade prebieha navyše úplne legálnou cestou. Každý, kto k danej aplikácii/službe chce pristupovať, jednoducho odsúhlasil zmluvné podmienky, čo je z tohto hľadiska bohužiaľ ľahko zneužiteľné. Samozrejme aktuálne je dôležité, aby návrh prešiel a vošiel do platnosti. Následne sa ešte ponúka otázka, či by zmena bola dostupná celosvetovo, alebo či by nemusela s niečím podobným prísť napríklad aj Európska únia. Pre tuzemské weby a aplikácie by sme sa bez únijnej legislatívnej zmeny nezaobišli.

Terms of Service (Zmluvné podmienky)

Apple a jeho „TL;DR“

Keď sa nad tým zamyslíme, tak môžeme vidieť, že Apple už niečo podobné v minulosti zaviedol. Problém je ale v tom, že takto zaúkoloval iba jednotlivých iOS vývojárov. V roku 2020 sme totiž po prvýkrát mohli vidieť takzvané Nutrition Labels, ktoré musí vyplniť každý autor pri svojej aplikácii. Následne každý užívateľ v App Store pri danej appke vidí, aké dáta zbiera, či ich prepája priamo s daným užívateľom a podobne. Samozrejme tieto informácie sú k dostaniu aj o všetkých (natívnych) aplikáciách od Applu a detailné informácie nájdete na tejto stránke.

Uvítali by ste spomínanú zmenu, ktorá by aplikáciám a webom dávala za povinnosť zverejnenia podstatne kratších zmluvných podmienok s najrôznejšími vysvetlivkami, alebo vám súčasný prístup nijako nevadí?

.