Zavrieť reklamu

Ako hlavná výhoda spoločnosti Apple je brané to, že si všetko robí pod jednou strechou. Myslený je tým hardvér, teda iPhony, iPady aj počítače Mac a ich softvér, teda iOS, iPadOS a macOS. Do istej miery je to pravda, druhou stranou mince je ale nepopierateľný fakt, že keď sa vyskytne nejaká chyba, je za to patrične „lynčovaný“. Vezmite si výrobcu notebooku, ktorý ako operačný systém používa Windows. Pri takomto stroji zvaľujete chybu buď na jedného, ​​alebo druhého, Apple to ale vo svojich riešeniach schytá vždy. 

S Macom Studio nám Apple ukázal svoj nový čip M1 Ultra. Okolo tejto generácie SoC čipu sa toho teraz deje veľa. Čip M1 pritom Apple prvýkrát použil v Macu mini, 13“ MacBook Pro a MacBook Air už v roku 2020, pričom do dnešnej doby sme sa vlastne nedočkali nástupcu, ale len evolučných jeho vylepšení. Apple sa snaží výkon jeho čipu (či už toho s prídomkom Plus, Max alebo Ultra) hnať do extrémnych výšin, takže istú víziu a inovatívnosť mu nemožno uprieť. Lenže všetko, čo potenciál jeho strojov môže brzdiť, nie je práve hardvér ako skôr softvér.

Memory leak 

Najčastejšou chybou macOS Monterey je potrebné pomerne zásadné. Memory leak totiž odkazuje na nedostatok voľnej pamäte, kedy niektorý z bežiacich procesov začne vyťažovať pamäť natoľko, že sa vám spomalí celý systém. A je potom jedno, či pracujete na Macu mini alebo MacBooku Pro. Aplikácie pritom nie sú tak náročné, aby celú pamäť využili, lenže aj tak s nimi systém takto nakladá.

Proces spravujúci Ovládacie centrum tak spotrebuje aj 26 GB pamäte, pár okien v prehliadači Firefox vám celý stroj spomalí tak, že by ste si stihli uvariť kávu, kým sa vo svojej práci posuniete ďalej. Vyskakujúci dialóg o tomto informujúcom sa navyše objavuje, aj keď to nie je vôbec potrebné. Problém môže mať aj MacBook Air, ktorému stačí len otvoriť pár záložiek v Safari a vyťaženie CPU vyskočí z 5 na 95%. To, že má pasívne chladenie, asi tiež viete, takže celý stroj začne pomerne nepríjemne kúriť.

Príliš časté aktualizácie 

Čo rok, to nový softvér. Či už mobilný tak aj desktopový. Je to dobre? Samozrejme. Pre Apple to totiž znamená, že sa o ňom hovorí. Hovorí sa o novinkách, hovorí sa o každej beta verzii a tom, čo prináša. V tom je už ale problém. Bežnému užívateľovi na novinkách príliš nezáleží. Ten nepotrebuje stále dookola skúšať ďalšie a ďalšie možnosti, keď je zabehnutý na svoj štýl práce.

Microsoft s Windows skúšal mať len jednu verziu systému, ktorá sa bude donekonečna aktualizovať o nové možnosti. Narazil, pretože sa o Windows prestalo hovoriť, a aj preto prišiel s jeho novou verziou. Apple by sa mal zamerať predovšetkým na optimalizáciu, lenže tá pri prezentovaní neznie tak dobre, pretože v podstate potvrdzuje to, že je niekde chyba a že nie všetko funguje tak, ako má.

Keď potom príde s „revolučnou“ funkciou univerzálneho ovládania, trvá mu to trištvrte roka, kým ju optimalizuje a oficiálne vydá. Vadilo by ale niekomu, keby sme sa o nej dozvedeli až na tohtoročnom WWDC22 a bola na jeseň roku dostupná hneď v prvej ostrej verzii pripravovaného macOS? Takto tu máme ďalšiu beta funkciu, na ktorú sa už z dôvodu tohto označenia nemôžeme úplne spoliehať. Apple už oznámil termín konania svojej tohtoročnej vývojárskej konferencie a ja som skutočne zvedavý, či sa dočkáme aj niečoho iného, ​​než bitie v prsia, koľko nových funkcií aký systém zase prinesie. 

.