Zavrieť reklamu

Rok 2017 je ten, kedy naplno odštartovala bitka chytrých hlasových asistentov, ktoré majú potenciál stať sa našimi neodmysliteľnými pomocníkmi. Svoje želiezko v ohni majú Apple, Amazon, Microsoft a Google s tým, že každý sa niečím odlišuje. V jednom z najdôležitejších prvkov však drží prvenstvo Siri od Applu – dokáže hovoriť najviac jazykmi.

Slovenského užívateľa to asi príliš zaujímať nebude, pretože tým pre neho najdôležitejším jazykom zatiaľ Siri bohužiaľ nevie, lenže inak jablčná asistentka hovorí a rozumie 21 jazykom lokalizovaných pre 36 krajín, čomu sa nikto z konkurentov nevyrovná.

Cortana od Microsoftu je naučená hovoriť ôsmimi jazykmi v trinástich krajinách, Google Assistant vie štyri jazyky a Alexa od Amazonu zatiaľ len anglicky a nemecky. V čase, keď sa väčší podiel smartfónov predá mimo Spojené štáty, je pre všetky technologické firmy lokalizácia ich hlasových asistentov nesmierne dôležitá. A Apple tu má náskok, aj vďaka tomu, že prišiel so Siri ako prvý.

Stranou teraz idú všetky debaty o tom, či Apple tento náskok trochu nepremrhal a konkurencia ho čo do schopností asistentov doháňa či dokonca začína predháňať. Agentúra Reuters totiž prišla so zaujímavými informáciami, ako sa vlastne Siri novým jazykom učí, čo môže byť vo finále pre mnoho trhov o niečo dôležitejšie ako niektoré funkcie.

asistenti

Ak sa majú hlasoví asistenti skutočne maximálne rozšíriť a stať sa šikovným pomocníkom nielen v smartfónoch po celom svete, je znalosť čo najväčšieho počtu jazykov úplne kľúčová. Aj preto sa Siri novo učí zvláštnemu dialektu čínskej jazykovej rodiny Wu, ktorým sa hovorí iba v okolí Šanghaja, tzv. „šanghajčine“.

Keď sa má Siri začať učiť nový jazyk, do laboratórií Applu nastúpia ľudia, ktorí čítajú pasáže v rôznych akcentoch a dialektoch. Tie sú potom ručne prepisované, aby počítač presne vedel, o aký text ide. Šéf rečového tímu Applu Alex Acero vysvetľuje, že sa tiež zachytáva rozsah zvukov v rôznych hlasoch, z čoho sa vytvára akustický model a ten sa potom snaží predpovedať sekvencie slov.

Po tomto procese príde na rad diktovací mód, ktorý môžu používatelia iOS aj macOS bežne používať a funguje v oveľa viac jazykoch ako Siri. Apple potom vždy zachytáva malé percento týchto audio nahrávok, anonymizuje ich a následne ich opäť nechá prepísať do textu, aby sa mohol počítač učiť. Aj tento prevod robia ľudia, čo znižuje o polovicu pravdepodobnosť chyby v prepise.

Akonáhle je nazbierané dostatočné množstvo dát a Siri bola nahovorená do nového jazyka, vydá Apple asistentku s odpoveďami na najpravdepodobnejšie otázky. Potom sa už Siri učí v reálnom svete podľa toho, na čo sa jej používatelia pýtajú, a je každé dva týždne neustále vylepšovaná. Rozhodne totiž nie je v silách Applu ani nikoho iného, ​​aby dopredu napísal všetky možné scenáre, ktoré používatelia použijú.

„Nie ste schopní najať dostatok spisovateľov, aby vytvorili systém, ktorý potrebujete pre každý jazyk. Musíte odpovede syntetizovať,“ vysvetlil pre Reuters Charles Jolley, ktorý vytvoril inteligentného asistenta Ozlo. S tým súhlasí aj Dag Kittlaus, šéf a spoluzakladateľ ďalšieho šikovného asistenta Viv, ktorého vlani kúpil Samsung.

„Viv bol postavený práve preto, aby riešil škálovací problém šikovných asistentov. Jediný spôsob, akým môžete obísť dnešnú obmedzenú funkcionalitu, je systém otvoriť a nechať ho, nech ho svet učí,“ myslí si Kittlaus.

O českej Siri sa síce už dlho hovorí, ale zrejme nemožno čakať, že by sa našu materčinu jablčná asistentka v najbližšej dobe naučila. Slovenčina je vzhľadom na počet rodených hovorcov stále relatívne malá a nezaujímavá, aj vyššie spomínanou „šanghajčinou“ hovorí zhruba 14 miliónov ľudí.

Čo je však z procesu učenia nových jazykov zaujímavé, je to, že na to Apple využíva dáta z diktovania. To znamená, že čím viac budeme do iPhonov, iPadov alebo Macov po slovensky diktovať, jednak sa tým viac bude funkcia zdokonaľovať a jednak bude mať Apple stále väčšiu vzorku dát, z ktorých sa potom raz bude môcť Siri naučiť po slovensky. Otázka je, ako dlho to ešte potrvá.

Zdroj: Reuters
.