Zavrieť reklamu

Mnoho z nás denne používa ako svoj jediný telefón iPhone a ťažko by sme si predstavili ho vymeniť za konkurenčné zariadenie. Pre niektorých je takáto myšlienka dokonca takmer nepochopiteľná. Podobne to iste cítia aj tí „z druhej strany“, a tak vznikajú slovné potýčky medzi stúpencami Androidu a iOS, prípadne ďalších platforiem.

Z tohto hľadiska je preto viac ako zaujímavý trojdielny článok, ktorý nedávno vyšiel na serveri Macworld. Stĺpkár Andy Ihnatko píše o tom, ako svoj iPhone 4S vymenil za Samsung Galaxy S III. „V žiadnom prípade nechcem nikomu vysvetľovať, prečo by mali zahodiť svoj iPhone a prejsť k vlajkovému androidovskému telefónu,“ vysvetľuje Ihnatko. Porovnanie hlavných dvoch platforiem bez fanatizmu as jasnou argumentáciou? Áno, sem s tým.

Mobilný telefón už dávno nie je len nástrojom na volanie. Svoje smartfóny používame na písanie e-mailov, chatovanie na Facebooku, tweetovanie, niektorí z nás na mobile v slabších chvíľkach naťukajú aj celý článok. Oveľa viac ako aplikáciu na telefonovanie preto využívame vstavanú softvérovú klávesnicu. A práve tu je podľa Ihnatka Apple tak trochu pozadu.

Okrem zrejmé výhody, ktorú so sebou nesie väčší displej, si pri svojej Galaxy S3 pochvaľuje možnosť si klávesnicu nastaviť presne podľa seba. Človek nie je odkázaný iba na klasické cvakanie, ale aj na moderné vymoženosti ako je Swype alebo SwiftKey. Prvá z tejto dvojice funguje tak, že namiesto ťukania na jednotlivé písmená jazdíte prstom krížom krážom po celej obrazovke a telefón sám spozná, aké slová a celé vety máte na mysli. Podľa jeho tvorcov je so Swypom možné napísať až vyše 50 slov za minútu, čo koniec koncov dokazuje aj Guinessov rekord 58 slov (370 znakov) za minútu.

[youtube id=cAYi5k2AjjQ]

Aj za SwiftKey sa skrýva vcelku pokročilá technológia. Táto klávesnica totiž podľa štýlu vášho písania dokáže dopredu odhadnúť, čo sa snažíte napísať. Ponúkne vám tri slová, z ktorých si možno vybrať, alebo je možné jednoducho písať ďalej písmeno po písmene.

Je otázka, ako budú tieto vstupné metódy fungovať v slovenčine, ktorá je plná hovorových a slangových výrazov. Na druhú stranu s tými si niekedy poriadne neporadí ani iPhone. Dôležitá je ale iná vec: Android v tomto smere dáva užívateľovi na výber, zatiaľ čo iOS sa striktne drží základnej klávesnice. „Apple je ostražitý s pridávaním nových funkcií na úkor jednoduchosti a zrozumiteľnosti. Niekedy ale ich produkt prekročí hranicu jednoduchosti a je zbytočne osekaný. A klávesnica iPhonu je osekaná,“ hovorí Ihnatko.

Je pokojne možné, že práve vám vyhovuje základná klávesnica a žiadne prekombinované vymoženosti nemáte potrebné. Ale hoci najmä produkty Samsungu ponúkajú množstvo zbytočného softvéru ao zrozumiteľnosti kórejského systému by sa dala viesť dlhá diskusia, v tomto prípade je možnosť užívateľského nastavenia určite na mieste. Veď ako sme si povedali, s klávesnicou človek príde do styku desaťkrát, možno aj stokrát za deň.

Druhá zo štyroch funkcií, ktorú Ihnatko uvádza ako dôvod pre svoj „switch“, asi vyvolá najväčšie emócie. Je ňou totiž veľkosť displeja. „Po niekoľkých týždňoch s Galaxy S3 mi príde obrazovka iPhone 4S veľmi malá. Na displeji Samsungu sa dá všetko lepšie prečítať, tlačidlá sa dajú ľahšie stlačiť.“

V porovnaní s takmer päťpalcovým S3 vraj neobstojí ani iPhone 5. „Keď čítam knižku na S3, vidím viac obsahu. Na mape nemusím toľko zoomovať alebo posúvať. Vidím viac z e-mailovej správy, viac z článku v čítačke. Film alebo video sú také veľké, že mám pocit, akoby som ich videl vo všetkých HD detailoch.“

Veľkosť displeja určite nemôžeme nazvať ako objektívnu výhodu, ale to pripúšťa aj samotný Ihnatko. Neurčujeme teraz, ktorý telefón je horší či lepší, zmyslom je pochopiť, čo niektorých používateľov vedie k Androidu miesto k iOS.

Tretí dôvod pre switch tkvie v lepšej spolupráci medzi aplikáciami. iPhone je známy tým, že jednotlivé aplikácie bežia v tzv. sandboxe, čo znamená, že nemôžu príliš zasahovať do chodu systému alebo ostatných aplikácií. To je síce veľká bezpečnostná výhoda, ale má aj svoju tienistú stránku. Nie je tak jednoduché posielať informácie alebo súbory medzi viacerými aplikáciami.

Ihnatko uvádza jednoduchý príklad: medzi kontaktmi si nájdete adresu, na ktorú sa potrebujete vydať. Užívatelia iPhonu by boli zvyknutí si adresu zapamätať alebo kopírovať do schránky, prepnúť cez multitasking do danej aplikácie a tam adresu manuálne vložiť. U Androidu je to ale podľa všetkého oveľa jednoduchšie. Stačí zvoliť tlačidlo Zdieľať a okamžite sa nám ukáže ponuka aplikácií, ktoré s danou informáciou môžu nejako naložiť. Preto môžeme priamo z kontaktov poslať adresu napríklad do Google Maps, Waze alebo inej navigácie.

[do action=“citácia“] iPhone je navrhnutý tak, aby bol dobrý pre všetkých. Ja ale chcem niečo, čo bude vynikajúce pre mňa.[/do]

Podobných príkladov existuje niekoľko. Je to ukladanie práve prezeraných stránok do aplikácií typu Instapaper, Pocket alebo poznámok Evernote. Opäť stačí v prehliadači ťuknúť na voľbu Zdieľať a je to. Ak by sme chceli podobné interakcie medzi aplikáciami docieliť aj na iPhone, bolo by nutné použiť špeciálnu URL alebo s týmto účelom obe aplikácie stavať už dopredu. Funkcia kopírovania a vkladania je síce pri iPhone krásne vymyslená, snáď by ju ale naozaj nebolo nutné používať tak často.

Posledný zo štyroch dôvodov tak trochu vyplýva z toho úplne prvého. Sú to možnosti prispôsobenia. Ihnatko vtipne komentuje: „Keď sa mi niečo na iPhone nepáči, pozriem sa na internet. Tam nájdem dokonale racionálne vysvetlenie, prečo si Apple myslí, že by to malo fungovať práve takto, a prečo ma nenechajú to zmeniť. Keď sa mi niečo nepáči na Androide a pozriem sa na internet, obvykle tam nájdem riešenie.“

Teraz je asi na mieste namietnuť, že dizajnér sa navrhovaním systému živí a mal by mu dokonale rozumieť. Fungovanie operačného systému rozumie určite oveľa lepšie ako koncový používateľ a ten by do toho nemal tak úplne hovoriť. Ihnatko ale nesúhlasí: „iPhone je navrhnutý tak, aby bol dobrý, alebo dokonca len prijateľný, pre široké spektrum zákazníkov. Ja ale chcem niečo, čo bude vynikajúce pre mňa. "

Opäť ťažko objektívne hľadať kde je pravda. Na jednej strane stojí plne prispôsobiteľný systém, ktorý je ale možné nekvalitným softvérom celkom ľahko rozbiť. Na druhej strane potom skvele odladený systém, ktorý si ale veľmi neprispôsobíte, a tak vám môžu nejaké vychytávky chýbať.

To teda boli (podľa Macworldu) výhody Androidu. Čo ale nevýhody, ktoré sa u odporcov stali určitou dogmou? Ihnatko tvrdí, že to v niektorých prípadoch nie je také dramatické, ako to často vidíme. Žiarnym príkladom toho je vraj toľko omieľaná fragmentácia. Tá je síce problematická pri nových aktualizáciách systému, ale pri samotných aplikáciách sa s problémami len často stretneme. „Dokonca aj hry sú one-size-fits-all,“ tvrdí americký žurnalista.

Podobné je to údajne so škodlivým softvérom. „Malware je rozhodne riziko, ale po roku obozretného skúmania si myslím, že je to riziko, ktoré sa dá zvládnuť.“ Inými slovami, síce existuje veľké množstvo vírusov a iného škodlivého softvéru, ale väčšinou sa vám do telefónu dostane iba spolu s pirátskymi aplikáciami . Na námietku, že sa raz za čas malware objaví aj v oficiálnom obchode Google Play, Ihnatko odpovedá, že stačí byť elementárne obozretný a aspoň zbežne si prečítať popis aplikácie a recenzie od užívateľov.

S týmto názorom sa dá súhlasiť, osobne mám podobnú skúsenosť s PC, ktoré doma využívam ako hernú stanicu. Po roku používania Windows 7 som prvýkrát zo zvedavosti nainštaloval antivírusový softvér a nakazené boli všetkého všade tri súbory. Dvaja z nich sa pritom do systému dostali mojím vlastným pričinením (čítaj spolu s nie celkom legálnym softvérom). Nemám preto problém veriť tomu, že ani pri Androide nie je problém s malwarom taký citeľný.

Predsa len tu je ale jeden problém, ktorý nie je používateľom Windows cudzí (teda aspoň tým, ktorí si počítač nezostavovali sami). Bloatware a crapware. Teda predinštalované aplikácie, ktoré majú väčšinou reklamné účely. Na väčšine notebookov s Windows sú to skúšobné verzie rôznych antivírusových programov, pri Androide to môže byť priamo reklama. Vinníkom v tom prípade môže byť ako výrobca, tak mobilný operátor. Najistejšie je v tom prípade zvoliť zo všetkých androidovských telefónov rad Google Nexus, ktorý obsahuje naozaj čistý Android bez bloatwaru i prílepkov, ako ich poznáme od Samsungu.

Jedna vec vraj Ihnatkovi rovnako na Androide chýba – kvalitný fotoaparát. „iPhone je stále jediný telefón, ktorý sa dá považovať za skutočný foťák,“ porovnáva s konkurenciou, u ktorej je stále poznať, že ide o iba foťák zo smartfónu. A kto niekedy používal iPhone 5 alebo 4S, sám sa o tom mohol presvedčiť. Či sa pozrieme na Flickr alebo Instagram, vyskúšame výkon za svetla alebo príšerí, telefóny od Applu vždy vyjdú z porovnania najlepšie. A to napriek tomu, že sa výrobcovia ako HTC alebo Nokia snažia fotografické kvality svojich telefónov často marketingovo vypichnúť. „Iba Apple môže takéto tvrdenia potvrdiť aj v praxi,“ dodáva Ihnatko.

Aj napriek niekoľkým nevýhodám sa ale americký žurnalista nakoniec rozhodol pre „switch“ na Android, ktorý považuje v tejto chvíli za lepší operačný systém. Avšak iba subjektívne. Jeho článok nikomu neradí, aby si vybral tú či onú platformu. Nezavrhuje jednu alebo druhú spoločnosť ani ju neposiela do záhuby. Nedomnieva sa, že je Apple dizajnérsky passé ani sa neopiera o klišé, že to bez Steva Jobsa nepôjde. Iba ukazuje uvažovanie určitého druhu užívateľov smartfónov, ktorým vyhovuje otvorenejší systém.

Teraz je na nás, aby sme sa sami zamysleli, či nie sme do určitej miery ovplyvnení marketingom a dogmami, ktoré v dnešnej dobe tak úplne neplatia. Na druhú stranu je pochopiteľné, že pre určitú časť zákazníkov Applu bude navždy neodpustiteľné, že Samsung aj ďalší hľadali inšpiráciu pri iPhone asi v takej miere, ako v minulosti Windows pri Mac OS. V diskusii je to ale len ťažko prínosné a ruku na srdce, trh tento aspekt tak úplne nezaujíma. Zákazníci sa rozhodujú podľa toho, čo považujú za kvalitné a výhodné.

Preto je príjemné vyhnúť sa zbytočne vyostreným diskusiám a baviť sa v schéme „iOS a Android“, nie „iOS verzus Android“, ako sám Ihnatko navrhuje. Buďme preto radi, že je trh so smartfónmi natoľko konkurenčným prostredím, že stále ženie inováciu všetkých výrobcov dopredu – nakoniec to bude pre dobro nás všetkých. Volať po krachu ktoréhokoľvek z nich, či už je to Google, Samsung, Apple alebo BlackBerry, je úplne nezmyselné a vo výsledku aj kontraproduktívne.

Zdroj: Macworld
Témy:
.