V operačnom systéme macOS máme hneď niekoľko praktických spôsobov pre čo najkvalitnejší multitasking. Vďaka tomu si tak každý jabĺčkar môže zvoliť, aký variant mu vyhovuje najlepšie, respektíve s akým nastavením sa mu bude najlepšie pracovať. To je napokon niečo, čo napríklad v systéme iPadOS neuveriteľne chýba. Aby toho navyše nebolo málo, s príchodom očakávaného operačného systému macOS 13 Ventura sa dokonca dočkáme ďalšieho spôsobu, ktorý zatiaľ vyzerá sľubne a žne vcelku pozitívne reakcie.
Jedným z dostupných spôsobov je používanie takzvane režimu celej obrazovky. V takom prípade si vezmeme okno, s ktorým aktuálne pracujeme a roztiahneme ho cez celú obrazovku tak, aby nám nič iné neprekážalo. Takto si môžeme roztiahnuť hneď niekoľko aplikácií a potom medzi nimi v okamihu prepínať, napríklad za pomoci gest na Trackpade, podobne ako keby sme chceli prechádzať z jednej plochy na druhú. Prípadne je možné tento spôsob ešte skombinovať so Split View. V takom prípade nemáme roztiahnuté len jedno okno cez celú obrazovku, ale rovno dve, kedy má každá appka polovica displeja (pomer je možné prípadne zmeniť). Pravdou ale je, že túto možnosť zase toľko jabĺčkarov nepoužíva a skôr sa jej vyhýba. Prečo tomu tak je?
Režim celej obrazovky a jeho nedostatky
Bohužiaľ režim celej obrazovky má jeden pomerne zásadný nedostatok, kvôli ktorému nemusí tento spôsob multitaskingu každému vyhovovať. Akonáhle totiž otvoríme okno v tomto režime, potom je úplne úprimne o dosť horšie využiť funkciu ťahaj-a-pusť alebo drag-and-drop, ktorý je v operačnom systéme macOS vcelku dobre prispôsobený a jednoducho sa s ním pracuje. Práve to je hlavný dôvod, prečo sa väčšinou jabĺčkari tomuto režimu skôr vyhýbajú a spoliehajú sa na iné alternatívy. Nie je sa preto čomu diviť, že u nich prevláda napríklad Mission Control, prípadne použitie viacerých plôch v kombinácii s touto metódou.
Na druhú stranu režim celej obrazovky je možné plne využiť aj v kombinácii s drag-and-drop, len je potrebné sa na to pripraviť. Niektorí jabĺčkari tento nedostatok dokázali obísť použitím funkcie Aktívne rohy, kde si nastavili Mission Control. Čo je ale medzi užívateľmi asi najobľúbenejšie, je použitie aplikácie Joink. Tá je k dostaniu z Mac App Storu za 229 korún a jej cieľom je maximálne uľahčiť používanie funkcie drag-and-drop. S jej pomocou si môžeme do „zásobníka“ pretiahnuť najrôznejšie obrázky, súbory, odkazy a ďalšie a následne prejsť kamkoľvek, kde nám už len konkrétne položky stačí z onoho zásobníka na zmenu vytiahnuť.
Obľúbená alternatíva
Väčšinou používatelia macOS, ktorí na jablčnú platformu prešli z operačného systému Windows, sa ale z hľadiska multitaskingu spoliehajú na úplne iný prístup. U týchto ľudí jasne víťazia aplikácie ako Magnet či Rectangle, ktoré umožnia prácu s oknami rovnako ako vo Windows. V takom prípade je možné okná uchytiť napríklad k stranám, rozdeliť obrazovku na polovice, tretiny alebo štvrtiny a celkovo si tak pracovnú plochu prispôsobiť k obrazu svojmu.
Režim celej obrazovky využívam úplne bežne už roky. Navyše samozrejme mám používam aj Yoink a Magnet, ale rozhodne nie ptoto, že by v danej chvíli bol režim celej obrazovky zlý alebo nepoužiteľný. Jednoducho každá činnosť má svoje nástroje. Tiež predsa nejeme polievku vidličkou. Súdiť podľa toho to, že používatelia málo používajú režim celej obrazovky, je chybné a krátkozraké. Asi ide len o vašu vlastnú skúsenosť z redakcie, ktorú následne považujete za fakt, čo je bežná prax Jabĺčkára. Vzhľadom na to, že sa neodkazujete na žiadne zdroje, tak to tak asi aj bude.
Režim celej obrazovky má jednu zásadnú nevýhodu: v okamihu, keď v polovici práce zistím, že potrebujem nad celoobrazovkovou aplikáciou otvoriť okno inej aplikácie (napríklad Finder pre drag-and-drop, ale aj čokoľvek iné), tak to jednoducho nejde. Musím celoobrazovkový režim ukončiť.
Oproti tomu, pokiaľ je aplikácia maximalizovaná na celú plochu, tak to ide. Ani nie je potrebné používať Rectangle/Magnet, stačí Option-click na zelené tlačidlo. Aj keď power-user samozrejme skôr použije Ctrl-Opt-Enter práve z Rectangle/Magnetu.