Zavrieť reklamu

iPad je jedným z najúspešnejších produktov Apple vôbec. V roku 2010 zaskočil všetkých výrobcov spotrebnej elektroniky a získal si ihneď monopolné postavenie na trhu, dodnes stále nebol pokorený. Prečo?

O iPad killeroch už sme počuli mnoho rozprávok. Avšak zatiaľ stále rozprávkami zostali. Keď iPad vstúpil tá trh, vytvoril svoj vlastný segment. Tablety, ktoré existovali doteraz, boli neergonomické a obsahovali nanajvýš Windows 7, ktoré sú pre ovládanie prstami prispôsobené len vzdialene. Zatiaľ čo mnohí výrobcovia hľadali kompromis portability v netbookoch, Apple priniesol tablet.

Nerád by som tu ale rozoberal, ako Apple všetkých zaskočil, o tom táto úvaha nie je. Avšak Apple začínal z veľmi dobrej pozície, cez 90% trhu tabletov bolo v roku 2010 jeho. Prišiel rok 2011, ktorý mal byť práve úsvitom konkurencie, ale prevrat sa nekonal. Výrobcovia museli čakať na prijateľný operačný systém, tým sa stal až Android 3.0 Honeycomb. Len Samsung to skúsil ešte so starou verziou Androidu určeným pre telefóny a stvoril tak sedempalcový Samsung Galaxy Tab. Veľký úspech mu však nepriniesol.

Teraz máme rok 2012 a Apple stále kontroluje skoro 58% trhu a len za posledný štvrťrok predal cez 11 miliónov kusov. Tablety, ktoré jeho podiel znížili, sú predovšetkým Kindle Fire a HP TouchPad. Ich predajnosť však ovplyvnila predovšetkým cena, oba prístroje sa nakoniec predávali za cenu blížiacu sa výrobnej, a to pod 200 dolárov. Nepoznám zaručený recept na úspešný tablet, ale aj tak vidím niekoľko vecí, v ktorých Apple s gráciou exceluje, zatiaľ čo konkurencia tápe a hľadá východisko. Poďme si ich prejsť postupne.

Pomer strán displeja

4:3 vs. 16:9/16:10, to je o čo tu beží. Keď vyšiel prvý iPad, sám som sa čudoval, prečo nedostal do vienka podobný pomer strán, ako má iPhone, respektíve som nechápal, prečo nie je širokouhlý. Pri sledovaní videí potom zostane menej ako dve tretiny obrazu, zvyšok budú len čierne pruhy. Áno, pre video dáva širokouhlý displej zmysel, pre video a… pre čo ešte? Aha, tu zoznam pomaly končí. To je bohužiaľ to, čo si ostatní výrobcovia a Google neuvedomujú.

Google širokouhlé displeje uprednostňuje pred klasickým pomerom 4:3 a výrobcovia mu idú do noty. A zatiaľ čo pri videách je tento pomer lepší, u všetkého ostatného je skôr na škodu. Najprv to vezmime z hľadiska ergonómie. iPad bez problémov môže užívateľ držať jednou rukou, ostatné širokouhlé tablety vám budú ruku prinajmenšom lámať. Rozloženie váhy je totiž úplne rozdielne a pre držanie tabletu naležato úplne nevyhovujúce. Formát 4:3 je v ruke oveľa prirodzenejší, evokuje pocit držania časopisu alebo knihy.

Pozrime sa na to z hľadiska softvéru. Pri používaní na výšku máte naraz ťažko použiteľnú rezancu, ktorá sa poriadne nehodí na čítanie ani na používanie aplikácií v tejto orientácii. Zatiaľ čo vývojári môžu pomerne ľahko optimalizovať svoj softvér pre iPad pre obe orientácie, pretože sa priestor na výšku a na šírku nemení tak radikálne, pri širokouhlých displejoch je to horor. Skvele je to vidieť hneď na hlavnej obrazovke Androidu s widgetmi. Ak preklopíte obrazovku nastojato, začnú sa vám prekrývať. O písaní na klávesnici v tejto orientácii radšej ani hovoriť nebudem.

Avšak naležato - to tiež nie je žiadny med. Celkom silný pruh si uzme dolná lišta, ktorá sa nedá skryť, a keď sa objaví na obrazovke klávesnice, veľa miesta na displeji nezostane. Širokouhlé displeje pri notebookoch majú význam pri práci s viacerými oknami, pri tabletoch, kde vám jedna aplikácia vyplní celý displej, sa význam pomeru 16:10 stráca.

Viac o displejoch iOS zariadenia tu

Aplikácia

Asi žiadny iný mobilný operačný systém nemá takú základňu vývojárov tretích strán ako iOS. Takmer nie je aplikácia, ktorú by ste v App Store nenašli ak nej ešte niekoľko ďalších konkurenčných počinov. Pritom mnoho aplikácií je na vysokej úrovni, ako po stránke užívateľskej prívetivosti, funkčnosti aj grafického spracovania.

Rýchlo po uvedení iPadu začali vznikať verzie aplikácií pre veľký displej tabletu a Apple sám prispel vlastným kancelárskym balíkom iWork a čítačkou kníh iBooks. Rok po uvedení prvého iPadu sa už aplikácie počítali na desaťtisíce a väčšina obľúbených aplikácií z iPhone sa dočkala svojej tabletovej verzie. Apple navyše do kotlíka prihodil vynikajúci Garageband a iMovie.

Rok po svojom uvedení má Android vo svojom markete približne 200 (!) aplikácií. Hoci sa medzi nimi dajú nájsť zaujímavé tituly, zďaleka sa kvantita ani kvalita aplikácií nemôže porovnávať s konkurenčným App Store. Aplikácie určené pre telefóny sa síce dokážu roztiahnuť tak, aby vyplnili priestor displeja, ich ovládanie je ale určené pre telefóny a ich použitie na tablete nie je prinajmenšom užívateľsky prívetivé. Okrem toho sa v Android Markete ani poriadne nedozviete, ktoré aplikácie sú pre tablet určené.

Pritom to sú práve aplikácie, čo robia z týchto prístrojov nástroje na prácu a zábavu. Google sám – svojej vlastnej platforme – veľmi neprispel. Napríklad neexistuje žiadny oficiálny klient Google+ pre tablety. Ani pre ďalšie služby Googlu nenájdete zodpovedajúcu optimalizovanú aplikáciu. Namiesto toho Google vytvára HTML5 aplikácie, ktoré sú síce kompatibilné aj s inými tabletmi, ale správanie aplikácií zďaleka nezodpovedá komfortu tých natívnych.

Lepšie na tom nie sú ani konkurenčné platformy. PlayBook od RIM pri uvedení nemal ani e-mailového klienta. Výrobca telefónu Blackberry si naivne totiž myslel, že jeho používatelia radšej využijú svoj telefón av prípade potreby prístroje prepoja. Nepodarilo sa mu pritiahnuť ani dostatok vývojárov a tabliet sa stal v porovnaní s konkurenciou prepadákom. RIM zatiaľ vkladá nádeje do novej verzie operačného systému (a nového výkonného riaditeľa), ktorá prinesie aspoň vytúženého emailového klienta. Aby spoločnosť dohnala absenciu aplikácií pre vlastný systém, vytvorila aspoň emulátor, vďaka ktorému je možné spustiť aplikácie pre Android.

ceny

Hoci bol vždy Apple známy svojimi pomerne vysokými cenami, nastavil cenu iPadu agresívne nízko, kedy si môžete najnižší 16 GB model bez 3G zaobstarať za 499 dolárov. Apple vďaka veľkým výrobným objemom môže získať jednotlivé komponenty za nižšiu cenu ako konkurencia, navyše si často zarezervuje strategické komponenty iba pre seba, ako to robí napríklad v prípade displejov iPadu. Konkurencia tak prístroje vyrába za vyššiu cenu a musí sa uspokojiť s horšími komponentmi, pretože tie lepšie jednoducho v požadovanom objeme nie sú dostupné.

Jedným z prvých konkurentov mal byť tablet Motorola Xoom, Jeho počiatočná cena bola stanovená na 800 dolárov. Aj napriek všetkým argumentom, ktoré mali cenu ospravedlniť, zákazníkov veľmi nezaujal. Ostatne prečo by si mali kúpiť „experiment“ za 800 dolárov, keď môžu mať overený produkt s množstvom aplikácií o 300 dolárov lacnejšie. Ani ďalšie tablety, ktoré nasledovali, nedokázali bojovať s iPadom vďaka svojej cene.

Jediný, kto sa odvážil ísť radikálne s cenou dole, bol Amazon, ktorého nový Kindle Fire bol ocenený na 199 dolárov. Amazon má ale trochu odlišnú stratégiu. Predáva tablet pod výrobnými nákladmi a príjem chce kompenzovať z výťažku predaja obsahu, čo je hlavnou doménou Amazonu. Navyše Kindle Fire nie je plnohodnotný tablet, operačný systém je upravený Android 2.3 určený pre mobilné telefóny nad ktorým beží grafická nadstavba. Hoci ide prístroj rootnúť a nahrať do neho Android 3.0 a vyššie, výkon hardvéru čítačky rozhodne nezaručuje plynulý beh.

Opačným extrémom je HP TouchPad. Nádejný WebOS v rukách HP bol totiž fiaskom a spoločnosť sa radšej rozhodla, že sa ho zbaví. TouchPad sa nijako dobre nepredával, aby sa ho tak HP zbavilo, ponúklo zostávajúce prístroje za 100 a 150 dolárov. Razom sa TouchPad stal druhým najpredávanejším tabletom na trhu. Avšak s operačným systémom, ktorý HP pochovalo, čo je pomerne ironická situácia.

Ekosystém

Úspech iPadu netvorí iba samotný prístroj a dostupné aplikácie, ale aj ekosystém okolo neho. Tento ekosystém Apple budoval niekoľko rokov počnúc iTunes Store a končiac službou iCloud. K dispozícii máte skvelý softvér pre jednoduchú synchronizáciu obsahu (hoci iTunes sú na Windows skôr utrpením), službu zadarmo pre synchronizáciu a zálohovanie (iCloud), hudbu v cloude za menší poplatok, obchod s multimediálnym obsahom a aplikáciami, obchod s knihami a platformu na vydávanie digitálnych magazínov.

Google ale môže celkom veľa ponúknuť. Má celú škálu Google Apps, obchod s hudbou, hudbu v cloude a ďalšie. Bohužiaľ mnohé nohé z týchto počinov majú skôr experimentálny charakter a chýba tu užívateľská jednoduchosť a prehľadnosť. Blackberry má vlastnú sieť BIS a BES, ktorá zaisťuje internetové služby, e-maily a šifrované správy cez BlackBerry Messanger, ale tým ekosystém končí.

Amazon si zase ide vlastnou cestou, vďaka veľkému portfóliu digitálneho obsahu, bez väzby na ekosystém Googlu, alebo Androidu. Zaujímavé bude, ako a či kartami zamieša Microsoft so svojimi Windows 8. Nové Windows pre tablety majú byť totiž funkčne na úrovni stolného operačného systému a pritom budú užívateľsky prívetivé podobne, ako Windows Phone 7.5 s grafickým rozhraním Metro.
Hľadísk, z ktorých sa dá nazerať na úspech iPadu v porovnaní s ostatnými, je mnoho. Posledným príkladom je korporátna sféra a sféra verejných služieb, kde iPad nemá konkurenciu. Či už sa jedná o použitie v nemocniciach (v zahraničí), v letectve alebo v školách, čomu výrazne prispejú aj novo predstavené digitálne učebnice.

Aby sa zvrátil súčasný stav, kde Apple so svojim iPadom dominuje trh tabletov, museli by výrobcovia aj Google, ktorý je tvorcom prakticky jediného konkurencieschopného operačného systému pre tablety, prehodnotiť svoju filozofiu tohto trhu. Nový Android 4.0 Ice Cream Sandwich situácii konkurenčných tabletov nijako zvlášť nepomôže, hoci zjednotí systém pre telefóny a tablety.

Nie sú to samozrejme len vyššie menované veci, ktoré delia ostatných výrobcov od zosadenia Applu z pozície jednotky medzi tablety. Je tu mnoho ďalších faktorov, o nich treba zase niekedy inokedy.

Inšpirované články Jasona Hintera a Daniela Vávry
.