Zavrieť reklamu

Apple predstavil svetu 23. októbra 2012 inovovaný iMac. Čakal som dlhé mesiace, na každej z posledných troch keynote som dúfal v jeho predstavení. O prechode na novú platformu som už premýšľal od začiatku roku 2012, ale prechod je to iba na domáce účely. V mojej práci je primárna platforma stále Windows a asi ešte dlho zostane. Z tohto pohľadu budú písané aj nasledujúce odseky. Subjektívne hodnotenie sa týka nielen hardvéru ako takého, ale aj softvéru, ktorý je pre mňa úplne nový.

Na úvod je potrebné konštatovať, že inovácie v novom modeli iMacu sú pomerne zásadné. Nejde iba o zvýšenie výkonu a pár drobností navyše, ako je bežné, ale došlo k zmene designu a niektorých technológií. iMac má teraz kvapkovitý tvar, takže vyzerá opticky veľmi tenko, pričom tie najrozmernejšie súčiastky sa nachádzajú okolo stredu zadnej časti, ktorá prechádza v podstavec. Predná strana je prakticky totožná s predchádzajúcimi modelmi.

Krok prvý. Naklikať, zaplatiť a čakať

Pokiaľ si nekúpite nejakú štandardnú konfiguráciu, napríklad u českého predajcu, pravdepodobne budete čakať a čakať. A potom zase čakať. Ja som poslal objednávku 1. decembra 2012 a balík som si vyzdvihol presne 31. decembra ráno v centrálnom sklade TNT. Navyše som volil neštandardnú konfiguráciu s procesorom i7, grafickou kartou Geforce 680MX a Fusion Drive, čo mohlo znamenať nejaký ten deň navyše.

Musím povedať, že vďaka zásielkovej službe TNT Express, máte možnosť sledovať zásielku od jej prevzatia do doručenia. Dnes už štandardná služba, ale aj celkom adrenalínová záležitosť, pokiaľ sa na svoj balík naozaj tešíte. Zistíte napríklad, že iMac vyzdvihujú v Shanghai a následne letí z mesta Pudong. Minimálne si rozšírite svoje zemepisné znalosti. Tiež sa ale môžete hláškou „Delay Due To Routing Error. Recovery Actions Underway“ dozvedieť, že vám zásielku omylom poslali z Koldingu do Belgicka, miesto do Čiech. Slabším povahám odporúčam zásielku snáď ani nesledovať.

Krok druhý. Kde to mám podpísať?

Keď som si zásielku preberal, prekvapilo ma, aká je krabica malá a ľahká. Čakal som trochu inú váhu a rozmery, ale veril som, že ma nikto nenapálil a nerozbalím si škatuľu plnú čínskeho oblečenia.

Po otvorení klasickej hnedej krabice už na vás vykukne biela krabica s vyobrazeným iMacom na prednej strane. Počítač je zabalený naozaj dôkladne a prekvapilo ma, s akým dôrazom na detail je všetko urobené. Všetko je dôkladne obalené, prelepené. Nikde žiadne smietko ani odtlačok čínskeho maloletého pracanta.

V balení toho veľa nenájdete. Prvá na vás pozerá krabička s klávesnicou av mojom prípade s Magic Trackpadom. Potom len samotný iMac a kábel. To všetko. Žiadne cédečká s predvlaňajšími softvérovými trhákmi, žiadne demoverzie a žiadne reklamné letáky. Jednoducho nič. Trochu málo muziky za toľko peňazí hovoríte? Ale kdeže… Práve za to si priplatíte. Klávesnica aj Magic Trackpad sú bezdrôtové, prístup na sieť môže byť cez Wi-Fi. Jednoducho a jednoducho za jeden kábel pri stole sa platí. Nič viac nepotrebujete.

Súčasťou balenia je aj česká príručka.

Krok tretí. Pripútajte sa, odlietame

Prvý štart bol plný napätia. Bol som veľmi zvedavý, ako svižný OS X je, v porovnaní s Windows. Bohužiaľ moje hodnotenie bude trochu nefér, pretože v iMaco je Fusion Drive (SSD + HDD) a ja na Windows doteraz sa SSD nepracoval. Pokiaľ pominiem ten absolútne prvý štart s určitou personalizáciou, tak studený štart do pracovnej plochy trvá úctyhodných 16 sekúnd. (model iMaca z roku 2011 s pevným diskom štartuje cca 90 sekúnd, pozn. redakcia). S tým, že to neznamená, že by sa ešte niečo dočítalo v priebehu zobrazenia plochy. Jednoducho zobrazí sa plocha a vy môžete začať pracovať. S Fusion Drive súvisí ešte jedna vec. Vďaka nemu štartuje všetko prakticky okamžite. Systém jednoducho reaguje okamžite a aplikácie sú spustené bez zbytočného čakania.

Surový výkon

Príplatková kombinácia procesora Intel Core i7, GeForece GTX 680MX a Fusio Drive je pekelná. Za svoje peniaze dostanete jeden z najvýkonnejších desktopových procesorov súčasnosti, konkrétne sa jedná o typ Core i7-3770, ktorý je fyzicky štvorjadrový s funkciou Hyper-Threading prakticky osemjadrový. Vzhľadom na to, že na iMacu nerobím žiadne zložité úkony, tak sa mi tento procesor nepodarilo štandardnou prácou zamestnať ani na 30 %. Prehrávanie Full HD videa na dvoch monitoroch je pre toto monštrum rozcvička.

Grafická karta od firmy NVidia vo verzii GTX 680MX je zase tá najvýkonnejšia mobilná grafická karta, ktorú si dnes môžete kúpiť. Podľa webov ako je napríklad notebookcheck.net sa výkonovo jedná o ekvivalent minuloročnej desktopovej Radeon HD 7870 alebo GeForce GTX 660 Ti, čo znamená, že pokiaľ si radi zahráte hry, tak vám iMac rozpohybuje všetky aktuálne tituly v natívnom rozlíšení vo vysokých detailoch. Výkonu na to má dostatok. Otestoval som zatiaľ len tri tituly (World of Warcraft s posledným datadiskom, Diablo III a Rage) a všetko behá na maximálne možné detaily v natívnom rozlíšení bez zaváhania as dostatočnou rezervou, snáď až na WoW, ktorý sa v miestach s vysokým počtom hráčov dostal na hranicu 30 snímok z obvyklých 60–100. Diablo a Rage sú už pre tento hardvér omaľovánky a frekvencia vykresľovania neklesajú pod hranicu 100 FPS.

Fusion Drive

V krátkosti sa ešte zmienim o Fusion Drive. Tým, že ide v podstate o spojenie SSD disku a klasického HDD, môže toto úložisko čerpať výhodou z oboch. Získate veľmi rýchlu odozvu aplikácií a svojich dát, ale tiež sa nemusíte toľko obmedzovať s úložným priestorom. SSD má v iMacu kapacitu 128 GB, nejedná sa teda o obyčajnú cache klasického disku, ale skutočné úložisko, do ktorého systém inteligentne ukladá dáta, ktoré často používate. Výhoda tohto riešenia je zrejmá. Nemusíte si strážiť dáta, ktoré sú pre vás dôležité sami, ale systém to urobí za vás sám. Odpadá tak premýšľanie, či mám súbory tu alebo tam. Jednoducho to funguje a zatiaľ aj dobre.

Je dobré tiež poznamenať, že nejde o nijako prevratnú a novú technológiu, pretože sa už nejaký čas skvele uplatňuje napríklad pri serveroch. Apple iba urobil to, čo vie najlepšie. Odladil technológiu, ktorú preniesol do desktopov, teda masám, čo mohla urobiť ktorákoľvek firma pred ním, ale neurobila.

Hlasitosť počítača

S monštruóznym výkonom, ktorý sa ukrýva v elegantnom tele iMacu súvisí ešte jedna vec – hluk. iMac je za bežných okolností úplne tichý stroj. To však neznamená, že pokiaľ mu zakúrite pod kotlom, tak o sebe nedá vedieť. Chladiaci ventilátor sa mi podarilo roztočiť do nepatrne počuteľných otáčok približne po troch hodinách hrania World of Warcraft. Našťastie fungovalo chladenie tak, že sa vetrák na chvíľu roztočil a potom som o ňom zase pol hodiny nevedel. Z tohto pohľadu hodnotím iMac veľmi kladne. Veľmi dobre si pamätám na krabice pod stolom, ktoré prehlušili aj zvuk cez slúchadlá a ďalší človek v izbe s očakávaním tŕňal, kedy sa tá podivná krabica vznesie a odletí. To sa tu našťastie nekoná. Celkovo je chladenie vymyslené nejako lepšie v porovnaní s predchádzajúcou generáciou. Spomínam si, že minulý iMac sa celkom zahrieval, jeho zadná strana bola pomerne teplá, ale pri modeli z roku 2012 je väčšia teplota cítiť hlavne okolo uchytenia k podstavcu, ale telo je inak chladné.

Konektivita s okolím

iMac disponuje konektorom na gigabitový Ethernet, dvoma Thunderbolt portami, štyrmi portami USB 3, čítačkou kariet SDXC a zdierkou pre slúchadlá. To všetko. Žiadne HDMI, FireWire, VGA, LPT atď. Z vlastnej skúsenosti ale viem, že potrebujem maximálne dve USB a HDMI som už nahradil Thunderbolt portom s redukciou za 4 doláre.

Zadná strana iMacu s portami.

Ešte raz, trikrát hurá, iMac má skutočne USB 3. Možno to ani neviete, ale množstvo externých diskov, ktoré máte doma už toto rozhranie podporuje a to tak dlho, že ja som na to zabudol. O to viac som bol prekvapený, keď sa mi dáta z obyčajného externého disku naraz začali presúvať rýchlosťou 80 MB/s, oproti bežným 25 MB/s.

Trochu väčšie rozporuplné pocity vyvoláva absencia akejkoľvek optickej mechaniky. Nachádzame sa v prechodnej dobe, kedy vlastne optické médiá už nikto nepotrebuje, ale každý ich má. Budem si kvôli tomu kupovať externú mechaniku? Nebudem. Na prenesenie uchovaných dát z CD/DVD som použil starý notebook, ktorý pôjde zase do skrine. Tým to pre mňa hasne, ale myslím si, že väčšina ľudí takto tolerantná nebude.

Displej

Displej je to najdominantnejšie čo na iMacu je a nie je sa čomu diviť. Súčasná generácia určite mnoho laikov potrápi otázkou, kde vlastne je ten počítač v tom displeji, pretože diely počítača sú ukryté veľmi decentne.

Dovolím si tvrdiť, že drvivá väčšina domácností má doma monitory s cenovkou 3 až 6 tisíc korún s rozmermi 19“ až 24“. Pokiaľ do tejto kategórie patríte aj vy, tak vás displej nového iMacu posadí doslova na zadok. Rozdiely nespoznáte okamžite, ale až vo chvíli, keď si na iMacu zobrazíte fotky, aplikácie atď., ktoré poznáte zo svojho starého monitora. Podanie farieb je neuveriteľne silné. Pozorovacie uhly sú také veľké, že ich pravdepodobne nikdy nevyužijete. Vďaka rozlíšeniu 2560 x 1440 pix je raster naozaj jemný (108 PPI) az bežnej vzdialenosti žiadnej neostrosti neuvidíte. Retina to nie je, ale zúfať si rozhodne nemusíte.

Porovnanie odlesku obrazovky. Vľavo iMac 24″ model 2007 vs. 27″ model 2011. Autor: Martin Máša.

Čo sa týka odleskov, tak sa displej subjektívne nachádza niekde medzi klasickým lesklým a matným. Stále je to sklo a teda vznikajú odrazy. Pokiaľ ale displej porovnám s predchádzajúcou generáciou, tak je tých odrazov oveľa menej. V bežne osvetlenej miestnosti teda nebudete mať problém. Pokiaľ vám ale cez rameno svieti slnko, asi ani tento displej nebude to pravé orechové. Ja osobne si ešte stále zvykám na uhlopriečku, ktorá je v mojom prípade 27″. Plocha je skutočne obrovská a zo štandardnej vzdialenosti už vaše zorné pole pokryje celú túto plochu a okraje vidíte čiastočne periférnym videním, čo znamená, že musíte očami po ploche prechádzať. A riešením bohužiaľ nie je posunutie displeja ďalej od stoličky, pretože niektoré ovládacie prvky OS X sú také malé (napr. detaily súboru), že ja na ne vidím zle.

Zvuk, kamera a mikrofón

No, ako by som to len povedal. Zvuk z iMacu je jednoducho… prieser. Čakal som trochu viac aj napriek štíhlosti celého počítača. Zvuk je úplne plochý, nevýrazný a vo vyšších hlasitostiach jednoducho bije uši. Takže ho berte tak, že tam je, ale nepočítajte s nejakým audiofilným zážitkom. Na to už si musíte zaobstarať niečo ďalšie. Samozrejme zvuk zo slúchadiel už má všetko, čo treba a je to aj určité riešenie. Mikrofón je úplne v poriadku, pri FaceTime hovoroch sa nikto nesťažoval na kvalitu, preto mu nemám čo vytknúť.

Kamera je tiež solídna núdzovka. Opäť som čakal niečo málinko lepšie. Kamera podáva obraz dosť neostro, sama sa nijako nepreostruje a je to poznať. Nejaké rozpoznávanie tváre a teda aj spomínaný autofocus, čo poznáme z iPhone sa tu jednoducho nekoná. Škoda.

Príslušenstvo

K iMacu toho veľa nedostanete. V základnom balení je hliníková bezdrôtová klávesnica a potom máte na výber, či chcete myš alebo trackpad. Ja som mal výber celkom jednoduchý. Vybral som trackpad, pretože používam kvalitnú myš Logitech, ale hlavne sme chcel vyskúšať niečo nové. Navyše ma lákali gestá, ktoré je možné na trackpade použiť ešte o niečo viac ako na myši.

Dielenské spracovanie oboch je na veľmi slušnej úrovni. Klávesnica má slušný zdvih a klávesy reagujú dobre, jediné čo by som vytkol je určitej vôle klávesov v pohybe po stranách, ľahko sa kývajú. Pôsobí to trochu lacno, ale zvyknúť sa na to dá. Trackpad je jedným slovom skvost. Jednoduchá hliníkovo-plastová doštička s perfektnou citlivosťou. Vytkol by som snáď len príliš tvrdý zdvih stlačenia, obzvlášť v hornej časti trackpadu nemáte takmer šancu vykonať kľučku. Nakoniec som to vyriešil tak, že som zapol softvérové ​​klikanie kliknutím na dotykovú doštičku, čo defaultne nastavené nie je. Čo je ale na Magic Trackpade úplne najviac, tak to sú už spomínané gestá. Ako dlhoročný Windows user musím povedať, že je to tá najviac cool vec OS X vôbec. Práca s gestami je rýchla, efektívna a jednoduchá. Prvé dni som ešte sem tam používal myš, pretože som bol s trackpadom pomalý, ale po 14 dňoch leží myš vypnutá na stole a jediné čo používam, je táto kúzelná doštička. Navyše, pokiaľ má niekto problém s bolesťami v zápästí, bude túto hračku milovať ešte o kúsok viac.

Na záver, alebo kúpiť alebo nie?

Ako je vidieť, ja som si už pred nejakým časom odpovedal. S odstupom času si treba povedať, že aby ste sa rozhodli rovnako, musíte byť tak trochu fanúšikovia do značky, technológií, dizajnu, alebo sa jednoducho chcete odlíšiť a peniaze nehrajú rolu. Ja som od každého trochu. Vzhľadom na to, že mám už aj iné produkty od Apple, tak toto je len ďalší diel domáceho ekosystému, ktorý si rozumie s ostatnými časťami. Očakával som od tohto stroja ďalšie prepojenie už existujúcich zariadení, čo funguje skvele.

e špičkový výkon, ktorý vám bude stačiť ešte niekoľko rokov na akúkoľvek prácu doma. Okrem iného si zaobstaráte špičkový monitor, ktorý by ste si pravdepodobne inak nedopriali. Toto všetko zabalené v dizajne, ktorý vyvoláva emócie a ktorý hanbu neurobí v žiadnej domácnosti. Kúpou iMacu tiež automaticky presedlávate na novú platformu, ktorá ich prevzala veľa zo sveta iPhonov a iPadov, čo bude veľa ľuďom vyhovovať.

Autor: Pavel Jirsák, twiter účet @Gabrieluss

.