Zavrieť reklamu

Na 18. októbra si Apple nachystal svoju jesennú keynote, na ktorej je rôznymi analytikmi i širokou verejnosťou predpokladané, že sa dočkáme 14 a 16“ MacBooku Pro. Mnoho minulých správ už spomínalo, že by niektorý model mal dostať mini-LED, a to aj so 120Hz obnovovacou frekvenciou. 

Už ani nie týždeň pred uvedením noviniek samozrejme silnejú rôzne špekulácie o tom, čo budú novinky vlastne vedieť. Možno tým najdôležitejším je práve ich displej, pretože na neho sa predsa pri práci pozerajú používatelia najčastejšie. Apple sa tak možno zbaví strohého označenia Retina displej, ktoré aktuálne uvádza nielen pri 13“ variante MacBooku Pro s M1 čipom, ale aj pri 16“ modeli s procesorom od Intelu. Nahradiť by ich mala technológia mini-LED.

OLED je typ LED, kde sa ako elektroluminiscenčná látka využívajú organické materiály. Tie sú uložené medzi dve elektródy, z ktorých je aspoň jedna priehľadná. Tieto displeje sa využívajú nielen pri konštrukcii displejov v mobilných telefónoch, ale napr. aj v televíznych obrazovkách. Jasnou výhodou je podanie farieb, kedy je čierna skutočne čierna, pretože takýto pixel sa nemusí vôbec rozsvätiť. Lenže táto technológia je tiež patrične drahá, preto Apple túto technológiu ešte nenasadil inam ako do svojich iPhonov.

Možná podoba nového MacBooku Pro:

LCD, teda displej z tekutých kryštálov, je displej skladajúci sa z obmedzeného počtu farebných (alebo predtým monochromatických) pixelov zoradených pred zdrojom svetla alebo reflektorom. Každý pixel LCD sa skladá z molekúl tekutých kryštálov uložených medzi dvoma priehľadnými elektródami a medzi dvoma polarizačnými filtrami, pričom osi polarizácie sú na seba kolmé. Technológia mini-LED síce môže evokovať, že má viac spoločného s OLED, v skutočnosti ide však o LCD.

Zobrazovacie výhody mini-LED 

Apple má s mini-LED väčších rozmerov už skúsenosti, pretože ho prvýkrát uviedol v 12,9“ iPade Pro 5. generácie. Stále ale dbá na označenie Retina, takže ho uvádza ako Liquid Retina XDR displej, kde ono XDR značí extrémny dynamický rozsah s vysokým kontrastom a vysokým jasom. V skratke to znamená, že takýto displej poskytuje obsah so živšími farbami a vernejšími detailmi, a to aj v tých najtmavších častiach obrazu najmä video formátov HDR, teda Dolby Vision atď.

Zmyslom mini-LED panelov je ich systém podsvietenia s individuálne ovládanými miestnymi zónami stlmenia. LCD využíva svetlo vyžarujúce z jednej hrany displeja a rovnomerne ho rozdeľuje po celej zadnej strane, oproti tomu Liquid Retina XDR Applu obsahuje na 10 tisíc mini-LED rovnomerne rozložených po celej zadnej strane displeja. Tie sú zoskupené do sústavy viac ako 2 500 zón.

Previazanosť s čipom 

Ak sa budeme baviť o 12,9“ iPade Pro 5. generácie, tak má obsiahnutý mini-LED aj vďaka tomu, že je osadený M1 čipom. Na jeho zobrazovacom module totiž bežia vlastné algoritmy spoločnosti pracujúce na úrovni pixelov a samostatne ovládajú vrstvy mini-LED a LCD displeja, ktoré považujú za dva odlišné displeje. To má však za následok mierne rozostrenie alebo zmenu farby pri posúvaní na čiernom pozadí. V čase vydania iPadu sa tak okolo toho strhlo pomerne veľké haló. Ostatne sa aj tejto vlastnosti začalo hovoriť „Halo“ (svätožiara). Apple sa však nechal počuť, že je to normálny jav.

V porovnaní s OLED spotrebuje mini-LED aj menej energie. Keď si k tomu pripočítate energeticky úsporný čip M1 (alebo skôr M1X, ktorý budú nové MacBooky pravdepodobne obsahovať), môže Apple pri použití batérie s existujúcou kapacitou ešte predĺžiť výdrž na jedno nabitie. To umocní aj možná integrácia ProMotion obnovovacej frekvencie, ktorá sa bude meniť podľa toho, čo sa na displeji odohráva. Pokiaľ bude naopak fixná 120Hz, je jasné, že nároky na energiu budú na druhú stranu vyššie. Technológia mini-LED je navyše ešte tenšia, čo by sa mohlo odraziť na hrúbke celého zariadenia. 

.