Zavrieť reklamu

Minulý týždeň to boli presne dva roky od smrti vizionára a spoluzakladateľa Applu Steva Jobsa. Na tohto muža a ikonu technologického pokroku sa samozrejme veľa spomínalo a mnohé zo spomienok sa týkali aj komerčne najúspešnejšieho Jobsovho produktu – iPhonu. V podstate prvý smartfón svojho druhu a prvý takto masový technologický produkt uzrel svetlo sveta 9. januára 2007.

Práve o tomto veľkom dni pre Apple ao ťažkostiach pri vývoji iPhonu sa rozhovoril Fred Vogelstein. Ide o jedného z inžinierov, ktorý sa na projekte iPhone podieľal ao svoje spomienky sa podelil s denníkom New York Times. Informácie Vogelsteinovi poskytli aj tí pre iPhone najkľúčovejší ľudia ako Andy Grignon, Tony Fadell alebo Scott Forstall.

Noc pred predstavením historicky prvého telefónu so symbolom nahryznutého jablka bola podľa Andyho Grignona naozaj desivá. Steve Jobs sa pripravoval na prezentáciu prototypu iPhonu, ktorý bol zatiaľ vo fáze vývoja a vykazoval množstvo fatálnych neduhov a chýb. Stávalo sa, že bol hovor náhodne prerušený, telefón strácal internetové pripojenie, prístroj zamrzal a občas sa úplne vypol.

Ten iPhone vedel prehrať časť pesničky alebo videa, ale nedokázal spoľahlivo prehrať celý klip. Všetko fungovalo dobre, keď človek poslal e-mail a potom surfoval po internete. Ale keď ste tieto úkony urobili v opačnom poradí, výsledok bol neistý. Po hodinách rôznych pokusov nakoniec vývojársky tím prišiel s riešením, ktoré inžinieri nazývajú „zlatý chodník“. Zodpovední technici naplánovali sled príkazov a činností, ktoré museli byť vykonané špecifickým spôsobom av presnom poradí tak, aby to vyzeralo, že všetko funguje, ako fungovať má.

V čase predstavenia pôvodného iPhonu existovalo len 100 kusov tohto telefónu a tieto exempláre vykazovali značné kvalitatívne nedostatky z výroby ako napríklad viditeľné škrabance na tele alebo veľké medzery medzi displejom a plastovým rámčekom okolo. Aj softvér bol plný chýb, takže tím pripravil niekoľko iPhonov, aby predišiel problémom s pamäťou a náhlym reštartom. Predstavovaný iPhone mal tiež problém so strácaním signálu, takže bol naprogramovaný, aby v hornej lište ukazoval permanentne maximálny stav pripojenia.

S Jobsovým súhlasom naprogramovali displej, aby ukazoval neustále 5 čiarok, a to bez ohľadu na skutočnú silu signálu. Riziko, že iPhone stratí signál počas krátkeho ukážkového hovoru bola malá, ale prezentácia trvala 90 minút a tu bola šanca na výpadok veľká.

Apple stavil v podstate všetko na jednu kartu a úspech iPhonu dosť závisel aj od jeho bezchybného predstavenia. Ako vysvetlil Andy Grignon, spoločnosť nemala žiadny záložný plán pre prípad neúspechu, takže tím bol pod skutočne enormným tlakom. Problém nebol len so sginálom. Prvý iPhone mal iba 128MB pamäť, čo znamenalo, že sa často musel reštartovať, aby sa pamäť uvoľnila. Steve Jobs mal z toho dôvodu na pódiu niekoľko kusov, aby v prípade problému mohol prejsť na iný a prezentovať ďalej. Grignon sa obával, že bolo príliš veľa možností, kedy by iPhone v priamom prenose zlyhal, a keby sa tak nestalo, bál sa minimálne veľkého finále.

Ako veľké finále plánoval Jobs ukázať popredné funkcie iPhonu, ako fungujú všetky naraz na jednom zariadení. Prehrať hudbu, prijať hovor, prijať ďalší hovor, nájsť a e-mailom poslať fotku druhému volajúcemu, vyhľadať pre prvého volajúceho niečo na internete, a potom sa vrátiť k hudbe. Všetci sme boli poriadne nervózni, pretože v tých telefónoch bolo len 128 MB pamäte a všetky aplikácie ešte neboli dokončené.

Jobs málokedy takto riskoval. Vždy bol dobre známy ako dobrý stratég a vedel, čo je v silách jeho tímu a kam až ho môže dotlačiť, aby bolo dokázané nemožné. Vždy však mal záložný plán pre prípad, že niečo nevyjde. iPhone bol ale v tom čase jediný nádejný projekt Applu, na ktorom sa pracovalo. Tento revolučný telefón bol pre Cupertino úplne kľúčový a žiadny plán B neexistoval.

Napriek tomu, že existovalo mnoho potenciálnych hrozieb a dôvodov, prečo by prezentácia mohla zlyhať, všetko sa podarilo. Deviateho januára 2007 predstúpil Steve Jobs pred naplnenú sálu a vyhlásil: „Toto je deň, na ktorý som sa tešil dva a pol roka.“ Potom vyriešil všetky problémy, ktoré vtedy zákazníci mali.

Prezentácia išla hladko. Jobs prehral pesničku, ukázal video, zatelefonoval, odoslal správu, surfoval po internete, hľadal v mapách. Všetko bez jedinej chybičky a Grignon si mohol so svojimi kolegami konečne poriadne oddýchnuť.

Sedeli sme – inžinieri, manažéri, všetci z nás – niekde v piatom rade a po každej časti dema sme pili panáka škótskeho. Bolo nás asi päť alebo šesť a po každom deme sa napil ten, kto zaňho bol zodpovedný. Keď prišlo finále, fľaša bola prázdna. Bolo to najlepšie demo, aké sme kedy videli. Zvyšok dňa si iPhone tím náležite užil. Vyrazili sme do mesta a popíjali.

Zdroj: MacRumors.com, NYTimes.com
.