Keď Apple pri príležitosti vývojárskej konferencie WWDC 2020 predstavil projekt pod názvom Apple Silicon, získal si tak pomerne veľkú pozornosť nielen od samotných jabĺčkarov, ale aj od fanúšikov konkurenčných značiek. Cupertínsky gigant totiž potvrdil predchádzajúce špekulácie, že sa v prípade svojich počítačov presunie od procesorov Intel na vlastné čipy. Netrvalo to dlho a dočkali sme sa prvého tria modelov (MacBook Air, 13″ MacBook Pro a Mac mini), poháňaných čipom M1, ktorý sa o niečo neskôr pozrel aj do 24″ iMacu. V októbri tohto roku potom ešte prišli jeho profesionálne verzie – M1 Pro a M1 Max – poháňajúci brutálne výkonný 14″ a 16″ MacBook Pro.
Výhody, ktoré už všetci dobre poznáme
Čipy Apple Silicon so sebou priniesli množstvo bezkonkurenčných výhod. Na prvom mieste pochopiteľne stojí výkon. Keďže si čipy zakladajú na odlišnej architektúre (ARM), na ktorej Apple okrem iného stavia aj svoje čipy pre iPhony a je s ňou tak veľmi dobre oboznámený, dokázal tak možnosti posunúť v porovnaní s procesormi od Intelu na úplne novú úroveň. U toho to ale samozrejme nekončí. Tieto nové čipy sú zároveň nesmierne úsporné a neprodukujú toľko tepla, vďaka čomu napríklad MacBook Air ani neponúka aktívne chladenie (ventilátor), prípade u 13″ MacBooku Pro len ťažko budete počuť spomínaný vetrák niekedy bežať. Z jablčných laptopov sa tak okamžite stali výborné zariadenia na prenášanie – ponúkajú totiž dostatočný výkon spolu s dlhou výdržou batérie.
Najlepšia voľba pre bežných užívateľov
V súčasnej dobe tak možno Macy s Apple Silicon, konkrétne teda s čipom M1, označiť za najlepšie počítače pre bežných užívateľov, ktorí zariadenia potrebujú pre kancelársku prácu, sledovanie multimediálneho obsahu, prehliadanie internetu či občasnú úpravu fotiek a videí. S týmito úkonmi si totiž jablčné počítače poradia takpovediac ľavú zadnú bez toho, aby sa pri tom akokoľvek zadýchali. Potom tu samozrejme máme aj nový 14″ a 16″ MacBook Pro, ktorý je možné osadiť čipom M1 Pro a M1 Max. Už podľa samotnej cenovky je jasné, že tento kúsok rozhodne necieli pre obyčajných ľudí, ale na profesionálov, ktorí, s trochou zveličenia, nemajú nikdy dostatok výkonu.
Nevýhody Apple Silicon
Nie je všetko zlato, čo sa trblieta. Tomuto prísloviu samozrejme neunikajú ani čipy Apple Silicon, ktoré si so sebou bohužiaľ tiež nesú nejaké tie nedostatky. Napríklad ho sužuje limitovaný počet vstupov, predovšetkým teda u 13″ MacBooku Pro a MacBooku Air, ktoré ponúkajú iba dva Thunderbolt/USB-C porty, pričom si navyše dokážu poradiť s pripojením iba jedného externého monitora. Tým najväčším nedostatkom ale zostáva dostupnosť aplikácií. Niektoré programy totiž zatiaľ nemusia byť optimalizované pre novú platformu, kvôli čomu ich systém spúšťa pred kompilačnou vrstvou Rosetta 2. To so sebou samozrejme prináša zníženie výkonu a ďalšie problémy. Postupne sa situácia lepšia a je jasné, že s príchodom ďalších čipov Apple Silicon sa budú vývojári zameriavať na novšiu platformu.
Keďže sú navyše nové čipy postavené na odlišnej architektúre, tak na nich nemožno spustiť/virtualizovať klasickú verziu operačného systému Windows. V tomto smere je možné iba virtualizovať takzvanú Insider verziu (určenú pre architektúru ARM) cez program Parallels Desktop, ktorý nie je práve úplne najlacnejší.
Keď sa ale na spomínané nedostatky pozrieme s odstupom, má vôbec zmysel ich riešiť? Je samozrejme jasné, že pre niektorých užívateľov je obstaranie Macu s čipom Apple Silicon úplným nezmyslom, pretože im súčasné modely neumožňujú pracovať na 100%, avšak teraz tu hovoríme o bežných užívateľoch. Hoci si teda nová generácia jablčných počítačov so sebou nejaké tie zápory nesie, tak aj napriek tomu sa jedná o prvotriedne stroje. Len je nutné odlíšiť, pre koho sú vlastne určené.
Rosetta je úplne v pohode. Nemám teda skúsenosti s nejakými PRO programami a viem, že sa hovorilo o nejakých plug-inoch pre rôzne PRO programy, ktoré treba nefungujú, ale to chce pochopiteľne len čas. Čo sa týka napríklad hier, tak tie cez Rossetu idú úplne v pohode a väčšinou aj lepšie, než predtým.
No as Windows je to zlý. Síce sa to cez Parallels Desktop dá riešiť, v podstate to aj funguje, ale zatiaľ to nie je finálna verzia a už sa mi aj stalo, že Microsoft vydal taokvý Insider update, ktorý prakticky vôbec nefungoval a ten je dodnes oficiálne na stiahnutie na ich stránkach ako možná inštalácia.
Ako dev team v security firme sme z M1 úplne nadšení.
Dobre a ako je to s USB ovládačmi na tlačiarne napríklad? Nemôžem nájsť žiadne informácie o kompatibilite. Nechcem riskovať, že píšem nič nevytlačím alebo nenaskenujem. U výrobcu tlačiarne (Brother) nemôžem tieto informácie nájsť.
Mám Mac Mini s M 1 procesorom. Šesť rokov starú laserovú tlačiareň HP a funguje lepšie ako na windowsoch. HP na podpore k tejto tlačiarni neponúka iný ovládač ako na win7. Na MacMini ale funguje skvele aj skenovanie a všetky nastavenia tlačiarne vrátane kvality tlače a skenovania. Takže by som asi nemal strach, pretože som ešte od nikoho nepočul, že by mu na Macu nefungovala nejaká tlačiareň.
Inak čo sa týka aplikácií, ktoré idú iba cez rosettu, tak ako kancelárske aplikácie, tak aj pre úpravu fotiek a strih videa fungujú svižnejšie ako na predošlom Macbooku s procesorom od Intelu.
No a čo sa týka virtualizácie Windows…..nechápem prečo sa to stále rieši….na Windows tiež nejde spustiť OSX…..buď chcem Windows alebo Mac…..nechápem prečo to stále niekto rieši. Navyše si myslím, že snáď okrem niektorých profesionálnych programov pre Windows je priamo pre OSX možné nájsť adekvátnu náhradu.
„Parallels nie je najlacnejšie“
Kto má na Maca, nemá problém s 80USD ročne za Parallels.
Než riešiť virtualizáciu za 80 € je jednoduchšie a účinnejšie zaobstarať základný notebook s Windows za pár tisícok.
Zaujimavy napad. Ale treba ja by som nechcel mať ďalší kram