Zavrieť reklamu

Leto je v plnom prúde, a spolu s ním pociťujeme zahrievanie našich vreckových zariadení. Nie je sa čomu diviť, pretože moderné smartfóny majú výkon ako počítače, ale na rozdiel od nich nemajú žiadne chladiče ani ventilátory, ktoré by regulovali teplotu (teda väčšinou). Ako ale tieto zariadenia odvádzajú generované teplo? 

Samozrejme nemusí ísť len o letné mesiace, kde veľmi veľkú úlohu hrajú okolité teploty. Váš iPhone ale aj iPad sa budú zahrievať podľa toho, ako s nimi pracujete kedykoľvek a kdekoľvek. Niekedy viac a niekedy menej. Je to úplne normálny jav. Stále je tu totiž rozdiel medzi zahrievaním a prehrievaním. Tu sa ale zameriame na to prvé, respektíve na to, ako sa moderné smartfóny vlastne sami chladia.

Čip a batéria 

Dve hlavné hardvérové ​​súčasti, ktoré produkujú teplo, sú čip a batérie. Lenže moderné telefóny už poväčšine disponujú kovovými rámčekmi, ktoré jednoducho slúžia na odvod nežiaduceho tepla. Kov totiž dobre vedie teplo, takže ho z vnútorných komponentov odvádza práve cez rámček telefónu preč. Aj preto sa vám môže v ruke zdať, že zariadenie kúri viac, než by ste čakali.

Apple sa snaží o maximálnu energetickú účinnosť. Používa čipy ARM, ktoré sú založené na architektúre RISC (Reduced Instruction Set Processing), ktorá obvykle vyžaduje menej tranzistorov ako procesory x86. Vďaka tomu tiež potrebujú menej energie a produkujú menej tepla. Čip, ktorý Apple používa, má skratku SoC. Tento systém na čipe má tú výhodu, že všetky hardvérové ​​komponenty zlučuje do seba, vďaka čomu sú medzi nimi krátke vzdialenosti, čo redukuje vytváranie tepla. Čím menším nm procesom sa potom vyrábajú, tým kratšie tieto vzdialenosti tiež sú. 

Práve to je aj prípad iPadu Pro a MacBooku Air s čipom M1, ktorý je vyrábaný 5nm procesom. Tento čip a všetky Apple Silicon spotrebúvajú menej energie a produkujú menej tepla. Aj preto nemusí mať MacBook Air aktívne chladenie, pretože stačí prieduchy a šasi, ktoré ho dokáže ochladiť. Pôvodne to ale Apple skúšal už s 12“ MacBookom v roku 2015. Ten síce obsahoval procesor Intelu, nebol ale príliš výkonný, čo je práve v prípade čipu M1 rozdiel.

Kvapalinové chladenie v smartfónoch 

Situácia pri smartptónoch s Androidom je ale trochu iná. Keď si Apple šije všetko sám práve na svoje potreby, ostatní sa musia spoľahnúť na riešenie iných strán. Android je napokon aj inak napísaný ako iOS, a preto typicky zariadenia s Androidom potrebujú pre optimálny chod viac pamäte RAM. Poslednou dobou ale už vídame aj smartfóny, ktoré sa nespoliehajú na bežné pasívne chladenie a obsahujú to kvapalinové.

Zariadenia s touto technológiou sa dodávajú s integrovanou trubicou, ktorá obsahuje chladiacu kvapalinu. Tá tak absorbuje nadmerné teplo generované čipom a mení kvapalinu prítomnú v rúrke na paru. Kondenzácia tejto kvapaliny napomáha odvodu tepla a samozrejme znižuje teplotu vnútra telefónu. Tieto kvapaliny zahŕňajú vodu, deionizovanú vodu, roztoky na báze glykolu alebo fluórované uhľovodíky. Práve z dôvodu prítomnosti pary nesie toto označenie Vapor Chamber alebo chladenie „parnou komorou“.

Prvé dve spoločnosti, ktoré toto riešenie použili, boli Nokia a Samsung. Vo svojej obdobe ju predstavilo aj Xiaomi, ktoré ju nazýva Loop LiquidCool. Spoločnosť ju uviedla v roku 2021 a tvrdí, že je samozrejme efektívnejšia ako čokoľvek iné. Táto technológia potom využíva „kapilárny efekt“ na privedenie kvapalného chladiva k zdroju tepla. Je však nepravdepodobné, že by sme sa s nejakým z týchto modelov chladenia dočkali aj v iPhonoch. Tie totiž stále patria medzi tie najmenej sa vnútornými procesmi zahrievajúce zariadenia. 

.