Zavrieť reklamu

S osobnosťou Steva Jobsa je spojené obrovské množstvo historiek. Mnoho z nich sa viaže k jeho svojráznej, perfekcionistickej povahe, tvrdohlavosti, alebo silným citom pre estetiku. Svoje o tom vie aj Andy Hertzfeld, ktorý v Apple pôsobil okrem iného ako jeden z členov Macintosh tímu.

Funkčnosť predovšetkým

Prototypy prvých Macov boli vyrábané ručne, a to za pomoci technológie ovíjaného spoja. V prípade použitia tejto technológie je každý signál zvlášť vedený omotaním drôtu okolo dvoch kolíkov. O zostavenie prvého prototypu touto metódou sa postaral Burrell Smith, ďalšie prototypy mali na svedomí Brian Howard a Dan Kottke. K dokonalosti mala pochopiteľne ďaleko. Hertzfeld spomína na to, aká bola časovo náročná a náchylná k chybám.

Na jar roku 1981 sa hardvér Macu ukázal dostatočne stabilným na to, aby mohol príslušný tím začať pracovať na obvode plošných spojov, čo malo značne urýchliť výrobu prototypov. Rozvrhnutím obvodu bola poverená Collete Askeland z tímu Apple II. Tá po niekoľkých týždňoch spolupráca so Smithom a Howardom vypracovala finálny dizajn a nechala vyrobiť skúšobnú várku niekoľko málo tucta dosiek.

V júni roku 1981 bola zahájená séria týždenných stretnutí manažmentu, na ktorých sa tiež zúčastnila väčšina tímu Macintosh. Preberali sa tu najdôležitejšie záležitosti týždňa. Hertzfeld spomína na to, ako pri druhom alebo treťom stretnutí predstavil Burrell Smith zložitý plán rozvrhnutia dosky počítača.

Kto by sa staral o vzhľad?

Ako sa dalo očakávať, pustil sa Steve Jobs okamžite do kritiky tohto plánu - avšak čisto z estetického hľadiska. „Táto časť je naozaj pekná,“ vyhlásil vtedy podľa Hertzfelda, „ale pozrite sa na tieto pamäťové čipy. To je škaredé. Tie línie sú príliš blízko pri sebe,“ rozhorčil sa.

Jobsov monológ nakoniec prerušil George Crow, novo najatý inžinier, ktorý sa pozastavil nad tým, prečo by niekto mal mať starosť o vzhľad počítačovej základnej dosky. Dôležité podľa neho bolo hlavne to, ako dobre bude počítač pracovať. „Nikto jeho dosku neuvidí,“ argumentoval.

Pred Jobsom ale pochopiteľne neobstál. Stevovým hlavným argumentom bolo, že on sám dosku uvidí, a že chce, aby vyzerala čo najlepšie, a to aj napriek tomu, že je ukrytá vo vnútri počítača. Potom predniesol svoju pamätnú vetu, že dobrý stolár tiež nepoužije na zadnú časť skrine mizerný kus dreva len preto, že ju nikto neuvidí. Crow sa vo svojej nováčikovskej naivite začal s Jobsom priať, čoskoro ho ale prerušil Burrell Smith, ktorý skúsil namietnuť, že danú časť nebolo ľahké navrhnúť, a že ak sa ju tím pokúsi zmeniť, nemusela by doska pracovať tak, ako má.

Jobs nakoniec rozhodol, že tím navrhne nové, krajšie rozvrhnutie s tým, že pokiaľ takto upravená doska nebude pracovať správne, rozvrhnutie sa opäť zmení.

„Takže sme investovali ďalších päť tisíc dolárov do výroby niekoľkých ďalších dosiek s novým rozvrhnutím podľa Stevovho vkusu,“ spomína Herztfeld. Novinka však skutočne nefungovala tak, ako by mala, a tím sa nakoniec vrátil k pôvodnému designu.

steve-jobs-macintosh.0

Zdroj: Folklore.org

.