Zavrieť reklamu

Veľmi nečakaný smer môže nabrať aktuálne prebiehajúce súdne konanie, v ktorom Apple čelí skupinovej žalobe za to, že so svojím iPodom a ochranou DRM v iTunes poškodil používateľov aj konkurenciu. Právnici Applu totiž teraz spochybnili, či sú v prípade vôbec nejakí žalobcovia. Ak by sa ich námietka potvrdila, mohol by sa celý prípad skončiť.

Vo štvrtok síce pred súdom niekoľko hodín vypovedali najvyšší predstavitelia Applu, šéf iTunes Eddy Cue a šéf marketingu Phil Schiller, ale ako oveľa dôležitejšie by sa nakoniec mohol ukázať list z polnoci, ktorý právnici Applu zaslali sudkyni Rogersovej. Podľa nich iPod, ktorý vlastnila Marianna Rosenová z New Jersey, jedna z dvoch menovaných žalobcov, nespadá do obdobia, ktorého sa celý prípad týka.

Apple je obvinený z toho, že ochranný systém DRM pomenovaný Fairplay využíval v iTunes na blokovanie hudby zakúpenej v konkurenčných obchodoch, ktorá potom nešla prehrávať v iPode. Žalujúca skupina požaduje odškodné pre majiteľov iPodov zakúpených medzi septembrom 2006 a marcom 2009, a práve to by mohol byť zásadný kameň úrazu.

[do action=“citácia“]Som znepokojená, že nemusím mať žalobcu.[/do]

V spomínanom liste Apple tvrdí, že preveril sériové číslo iPodu touch, ktorý si pani Rosenová zaobstarala, a zistil, že bol zakúpený v júli 2009, teda niekoľko mesiacov mimo obdobia, ktorého sa prípad týka. Právnici Applu tiež uviedli, že nemôžu overiť nákupy ďalších iPodov, o ktorých Rosenová tvrdí, že zakúpila; napríklad iPod nano mal byť kúpený na jeseň 2007. Preto požadujú po druhej strane, aby okamžite predložila o týchto nákupoch dôkazy.

Problém je aj s druhou žalobkyňou Melaniou Tuckerovou zo Severnej Karoliny, aj o jej nákupoch chcú právnici Applu dôkazy, pretože zistili, že jej iPod touch bol zakúpený v auguste 2010, opäť mimo vymedzenej časovej lehoty. Pani Tuckerová vo svojom svedectve uviedla, že si kúpila iPod v apríli 2005, avšak vlastniť ich mala hneď niekoľko.

Nad novo predloženými skutočnosťami, ktoré však ešte neboli potvrdené, pretože žalujúca strana ešte len bude reagovať, vyjadrila znepokojenie aj sudkyňa Yvonne Rogersová. „Som znepokojená, že nemusím mať žalobcu. To je problém,“ priznala a uviedla, že by nezávisle celú vec preskúmala, ale chce, aby obe strany tento problém rýchlo vyriešili. Ak by sa skutočne žiadny žalobca nepotvrdil, mohol by byť celý prípad zastavený.

Eddy Cue: Nebolo možné otvoriť systém pre ostatných

Obe žalobkyne by podľa toho, čo doteraz uvádzali, nemali vlastniť iba jediný iPod, a tak je možné, že sťažnosť Applu sa nakoniec minie účinkom. Pokiaľ by prípad naďalej pokračoval, môžu zohrať dôležitú úlohu výpovede Eddyho Cuea s Philom Schillerom.

Prvý menovaný, ktorý stojí za výstavbou všetkých obchodov Applu s hudbou, knihami aj aplikáciami, sa snažil vysvetliť, prečo kalifornská spoločnosť vytvorila vlastnú ochranu (DRM) nazvanú Fairplay a tiež prečo ju neumožnila používať ostatným. Podľa žalujúcej strany to viedlo k tomu, že používatelia boli uzamknutí do ekosystému Applu a konkurenční predajcovia kvôli tomu nemohli so svojou hudbou do iPodov.

[do action=“citácia“]DRM sme chceli od začiatku licencovať, ale nešlo to.[/do]

Šéf iTunes a ďalších online služieb Applu Eddy Cue však uviedol, že išlo o požiadavku nahrávacích spoločností, aby bola hudba chránená, a tiež následné zmeny Apple robil, aby zvýšil bezpečnosť svojho systému. V Apple síce DRM príliš nefandili, ale museli ho nasadiť, aby do iTunes prilákali nahrávacie spoločnosti, ktoré vtedy dohromady kontrolovali 80 percent hudobného trhu.

Po zvážení všetkých možností sa v Apple rozhodli, že vytvoria vlastný ochranný systém Fairplay, ktorý pôvodne chceli licencovať ďalším spoločnostiam, ale Cue vyhlásil, že to nakoniec nebolo možné. „Od začiatku sme chceli DRM licencovať, pretože sme si mysleli, že je to správna vec, a mohli by sme vďaka tomu rýchlejšie rásť, ale nakoniec sme nenašli spôsob, ako to urobiť, aby všetko fungovalo spoľahlivo,“ vyhlásil Cue, ktorý v Apple pôsobí od roku 1989.

Verdikt osemčlennej poroty bude z veľkej časti tiež závisieť od toho, ako rozhodne v prípade aktualizácií iTunes 7.0 a 7.4 – či išlo najmä o vylepšenie produktu, alebo o strategické zmeny na zablokovanie konkurencie, čo, ako už právnici Applu priznali, bol tiež jeden z efektov , hoci vraj nie hlavné. Podľa Cuea Apple menil svoj systém, ktorý následne neprijímal obsah odinakiaľ ako z iTunes, z jediného dôvodu: kvôli bezpečnosti a narastajúcim pokusom o nabúranie sa do iPodov a iTunes.

„Ak by došlo k hacku, museli by sme sa s tým v určitom časovom rámci vyrovnať, pretože oni by sa inak zobrali a odišli so všetkou svojou hudbou preč,“ narážal Cue na uzavreté bezpečnostné zmluvy s nahrávacími spoločnosťami. Apple v tej dobe nebol zďaleka tak veľkým hráčom, a tak pre neho bolo udržanie všetkých zazmluvnených nahrávacích spoločností úplne kľúčové pre neskorší úspech. Akonáhle sa v Apple o pokusoch hackerov dozvedeli, považovali to za veľkú hrozbu.

Keby Apple povolil prístup ďalších obchodov a zariadení do jeho systému, všetko by sa zrútilo a spôsobilo by to problém ako Applu, tak používateľom. „Nefungovalo by to. Integrácia, ktorú sme vytvorili medzi troma produktmi (iTunes, iPodom a hudobným obchodom – pozn. red.), by sa zrútila. Nebola možnosť, ako to urobiť s rovnakým úspechom, aký sme mali,“ vysvetlil Cue.

Phil Schiller: Microsoft s otvoreným prístupom neuspel

V podobnom duchu ako Eddy Cue hovoril aj šéf marketingu Phil Schiller. Ten pripomenul, že opačný spôsob s ochranou hudby skúšal aplikovať Microsoft, ale jeho pokus vôbec nevyšiel. Microsoft sa najskôr snažil svoj ochranný systém licencovať ďalším spoločnostiam, ale vo chvíli, keď v roku 2006 vypustil svoj hudobný prehrávač Zune, nasadil rovnakú taktiku ako Apple.

iPod bol vyrobený tak, aby fungoval s jediným softvérom na jeho správu, s iTunes. Len to podľa Schillera zaistilo jeho bezproblémovú spoluprácu so softvérom aj hudobným obchodom. „Keby existovalo viac softvérov pre správu snažiacich sa robiť to isté, bolo by to, ako keby ste mali v aute dva volanty,“ uviedol Schiller.

Ďalší vysoký predstaviteľ Applu, ktorý by sa mal objaviť pri výpovedi, je už zosnulý Steve Jobs, ktorý však ešte pred svojou smrťou v roku 2011 stihol podať výpoveď, ktorá bola natočená.

Ak by Apple prípad prehral, ​​žalobcovia požadujú ako odškodné 350 miliónov dolárov, ktoré by sa navyše kvôli protimonopolným zákonom mohlo strojnásobiť. Prípad má bežať ešte šesť dní, potom zasadne porota.

Zdroj: New York Times, Vergata
Foto: Andrew/Flickr
.