Zavrieť reklamu

Písal sa rok 2006. Apple mal plné ruky práce s vyvíjaním projektu Purple, o ktorom vedela len hŕstka zasvätencov. COO Cingularu, spoločnosti, ktorá sa o rok neskôr stala súčasťou AT&T, Ralph de la Vega, bol jedným z nich. Práve on dopomohol k dohode medzi Applem a Cingularom o exkluzívnej distribúcii pripravovaného telefónu. De la Vega bol v Cingular Wireless spojkou Steva Jobsa, ktorého myšlienky sa obracali na revolúciu v mobilnom priemysle.

Jedného dňa sa Steve Jobs de la Vegy spýtal: „Ako z tohto zariadenia urobíte dobrý telefón? Nemyslím to, ako vyrobiť klávesnicu a tak podobne. Ide mi o to, aby vnútorné komponenty rádioprijímača fungovali dobre.“ Pre tieto záležitosti malo AT&T manuál o 1000 stránkach, v ktorom bolo detailne popísané, ako by mali výrobcovia telefónov zostaviť a optimalizovať rádioprijímač pre ich sieť. Steve si tento manuál vyžiadal v elektronickej podobe e-mailom.

Za 30 sekúnd potom, čo de la Vega e-mail odoslal, mu Steve Jobs volá: „Hej, čo to…? Čo to má byť? Poslal si mi ten obrovský dokument a prvých sto stránok pojednáva o štandardnej klávesnici!“. De la Vega sa zasmial a Jobsovi odpovedal: „Prepáč Steve, že sme tých prvých 100 stránok nedali preč. Tie sa na vás nevzťahujú.“ Steve odpovedal len „Fajn“ a zavesil.

Ralph de la Vega bol v Cingulari jediný, ktorý vedel, ako bude zhruba nový iPhone vyzerať a musel podpísať zmluvu o dôvernosti, ktorá mu zakazovala čokoľvek prezradiť ostatným pracovníkom spoločnosti, dokonca aj správna rada nemala potuchy, čo bude iPhone vlastne zač a videli ho až po podpísaní zmluvy s Apple. De la Vega im mohol oznamovať iba všeobecné informácie, medzi ktoré rozhodne nepatrila tá o veľkom dotykovom kapacitnom displeji. Potom, čo sa správa doniesla aj technologickému riaditeľovi Cingularu, okamžite de la Vegovi volal a nazval ho bláznom, že sa takto Applu odovzdáva. Ten ho upokojoval slovami: „Ver mi, tento telefón prvých 100 stránok nepotrebuje.“

Dôvera hrala v tomto partnerstve kľúčovú úlohu. AT&T bol najväčším americkým operátorom, napriek tomu sa stretával s mnohými problémami, napríklad so znižujúcimi sa ziskami z domácich telefónov, ktoré boli do tej doby zaisťovali majoritný prísun peňazí. Na päty mu zároveň šliapal druhý najväčší operátor, Verizon, a AT&T si nemohlo dovoliť moc riskovať. Napriek tomu spoločnosť stavila na Apple. Prvýkrát v histórii výrobca telefónu nepodliehal diktátu operátora a nemusel prispôsobovať vzhľad a funkčnosť jeho prianiam. Naopak si jablčná spoločnosť sama diktovala podmienky a dokonca poberala desiatky za využívanie tarify používateľmi.

„Hovoril som ľuďom, že nevsádzate na zariadenie, ale na Steva Jobsa,“ tvrdí Randalph Stephenson, CEO AT&T, ktorý Cingular Wireless preberal v čase, keď Steve Jobs prvýkrát iPhone predstavil svetu. Vtedy začalo tiež AT&T prerábať zásadné zmeny vo fungovaní spoločnosti. iPhone podnietil záujem Američanov o mobilné dáta, čo viedlo jednak k zahlteniu siete vo veľkých mestách a jednak k nutnosti investícií do budovania siete a získavania rádiového spektra. Od roku 2007 takto spoločnosť investovala vyše 115 miliárd amerických dolárov. Od rovnakého dátumu sa tiež množstvo prenosov každým rokom zdvojnásobuje. Stephenson k tejto transformácii dodáva:

„Dohoda o iPhone zmenila všetko. Zmenilo to naše rozdelenie kapitálu. Zmenilo to naše zmýšľanie o spektre. Zmenilo to naše zmýšľanie o vytváraní a navrhovaní mobilných sietí. Predstava, že 40 000 anténnych veží bude stačiť, sa náhle zmenila na to, že tento počet budeme musieť znásobiť.“

Zdroj: Forbes.com
.