Zavrieť reklamu

Pred príchodom Macov s čipmi Apple Silicon sa Apple pri predstavovaní výkonu nových modelov zameral predovšetkým na použitý procesor, počet jadier a taktovaciu frekvenciu, k čomu ešte pridal veľkosť operačnej pamäte typu RAM. Dnes je to však trošku inak. Čo totiž prišli vlastné čipy, cupertínsky gigant sa okrem počtu použitých jadier, špecifických enginov a veľkosti jednotnej pamäte zameriava aj na ďalší pomerne dôležitý atribút. Reč je samozrejme o takzvanej priepustnosti pamäti alebo šírke pásma (memory bandwidth). Lenže čo vlastne priepustnosť pamäte určuje a prečo sa o ňu Apple zrazu tak zaujíma?

Čipy zo série Apple Silicon vsádzajú na pomerne netradičný dizajn. Potrebné komponenty ako CPU, GPU alebo Neural Engine totiž zdieľajú blok takzvanej jednotnej pamäte. Namiesto operačnej pamäte sa jedná o zdieľanú pamäť prístupnú pre všetky spomínané komponenty, čo zaisťuje podstatne rýchlejšiu prácu a celkovo lepšiu výkonnosť celého konkrétneho systému. Prakticky sa tak potrebné dáta nemusia medzi jednotlivými časťami kopírovať, pretože sú jednoducho prístupné všetkým.

Práve v tomto ohľade hrá pomerne dôležitú úlohu spomínaná priepustnosť pamäte, ktorá určuje, ako rýchlo sa vlastne konkrétne dáta dokážu prenášať. Poďme si už ale tiež posvietiť aj na konkrétne hodnoty. Napríklad taký čip M1 Pro ponúka priepustnosť 200 GB/s, čip M1 Max potom 400 GB/sav prípade súčasne vrcholového čipsetu M1 Ultra sa potom dokonca jedná o až 800 GB/s. Ide o pomerne parádne hodnoty. Keď sa totiž pozrieme na konkurenciu, v tomto prípade konkrétne teda na Intel, jeho procesory radu Intel Core X ponúkajú priepustnosť 94 GB/s. Na druhú stranu vo všetkých prípadoch sme vymenovali takzvanú maximálnu teoretickú šírku pásma, ktorá sa v reálnom svete nemusí ani objaviť. Vždy totiž záleží na konkrétnom systéme, jeho vyťažení, napájaní a ďalších aspektoch.

m1 apple silicon

Prečo sa Apple zameriava na priepustnosť

Prejdime ale k zásadnej otázke. Prečo sa Apple s príchodom Apple Silicon začal priepustnosťou pamäte toľko zaoberať? Odpoveď je pomerne jednoduchá a súvisí s tým, čo sme si už spomenuli vyššie. Cupertínsky gigant v tomto prípade ťaží z architektúry Unified Memory Architecture, ktorá si zakladá na spomínanej jednotnej pamäti a jej cieľom je zredukovať redundanciu dát. Tá by sa totiž v prípade klasických systémov (s tradičným procesorom a operačnou pamäťou DDR) musela kopírovať z jedného miesta na druhé. V takom prípade logicky nemôže byť priepustnosť na takej úrovni ako pri Apple, kde komponenty zdieľajú onú jednotnú pamäť.

V tomto smere má Apple jednoznačne navrch a je si toho veľmi dobre vedomý. Práve preto je pochopiteľné, že sa týmito na prvý pohľad ľúbivými číslami rád chváli. Zároveň ako už bolo spomenuté, vyššia priepustnosť pamäte mám samozrejme pozitívny vplyv na chod celého systému a zaisťuje jeho lepšiu rýchlosť.

.