Zavrieť reklamu

Čím viac toho niekomu nasľubujete, tým horšie sa vám to môže vo výsledku vrátiť. Chlapci z Gearbox Software toho v prípade Borderlands pre iOS nasľubovali vcelku veľa a podľa doterajších recenzií poriadne tvrdo narazili. Poďme sa teraz sami pozrieť, ako prvé mobilné Borderlands vlastne dopadlo.

Keď na oficiálne fórum Gearbox Software presiakla upútavka na Legendy Borderlands, chystanú hru pre systém iOS, zavalila internet vlna nadšenia. „It'll blow your mind,“ stálo v nej. Vývojári sľubovali strategickú strieľačku, ktorá obsahuje náhodne generované misie, tisíce rôznych zbraní a strategický systém krytia pred nepriateľmi. Ďalej je tu 36 unikátnych schopností a zručností a nakoniec to najlepšie: môžeme sa zahrať za obľúbených hrdinov z prvého dielu. Všetko skrátka nasvedčovalo tomu, že by sme sa mali dočkať podarenej hry zo sveta Borderlands, aj keď iného žánru ako u predchádzajúcich „veľkých“ hier. Čo sa teda mohlo pokaziť? Odpoveď sa začína drôt na povrch už po pár minútach.

Po efektnom intru nás privíta tutoriál, ktorý nás nechá si osahať hlavné funkcie a prvky. Ocitáme sa v akejsi ohraničenej aréne, kde netrpezlivo čaká štvorica hrdinov z prvého dielu série Borderlands. Sú to berserker Brick, elementálny Lilith, vojak Roland a sniper Mordecai. Na rozdiel od ostatných hier série nebudeme ovládať iba jedného hrdinu, ale všetky štyri súčasne. Vtip je v tom, že každá postava má svoje výhody a nevýhody, a tak budeme musieť ich schopnosti umne kombinovať.

Napríklad Brick vyniká obrovskou hrubou silou, avšak má veľmi obmedzený dostrel, zatiaľ čo Mordecai obsiahne celú arénu, ale neprežije dlhší útok nepriateľov zblízka. Preto je nutné postavy správne rozmiestniť a taktiež si dobre načasovať používanie schopností. Aj tie sú u každého hrdinu unikátne, avšak zdieľajú jednu spoločnú vlastnosť: majú cooldown, a tak ich môžeme použiť len raz za určitý čas.

Po tom, čo si ohmatáme ovládanie, sa na nás postupne začnú valiť nepriatelia. Pri každej aréne budú rozdelení do štyroch veľkých vĺn, po ktorých odrazení sa presunieme na ďalšiu obrazovku. Každá z náhodne generovaných úloh má tieto obrazovky – arény tri až päť a na konci niekedy môže stáť poriadne tuhý boss. Za splnenie úlohy dostaneme odmenu v podobe peňazí, ktoré môžeme minúť v automate na lepšiu výzbroj a výstroj.

To je v skratke všetko, čo nám môžu Legends ponúknuť. A práve tu máme prvý z problémov, ktoré hru sprevádzajú: súboje sú repetitívne a po chvíli omrzia. Dostanete náhodne generovanú úlohu, ktorá pochopiteľne nezapadá do žiadneho väčšieho príbehu, rozstrieľate pár opakujúcich sa nepriateľov, zoberiete peniaze a možno postúpite na ďalší level. Nie je tu nič, čo by nás mohlo hnať ďalej; jedná sa o nekonečné a po chvíli nudiace strieľanie, za ktoré však dáte až 5,99 euro. V porovnaní s veľkými titulmi série to je samozrejme veľmi nízka čiastka, na iOS však existuje vďaka obrovskému počtu užívateľov množstvo vynikajúcich hier aj s podstatne prijateľnejšou cenovkou.

Kvalitatívne sa skrátka nemôže mobilná verzia s tými konzolovými vôbec porovnávať. Prvé dva diely Borderlands bavia možnosťami skúmania rozsiahlych máp, potrhnutými NPC a očarujúcim prostredím. V Legends nie je nič. Prekrásna grafika je tá tam (aj keď by najnovšie zariadenie rozhodne utiahla aj niečo na pohľad znesiteľnejšieho), úlohy sú náhodne generované a teda nemajú žiadny zmysel a samotný herný princíp strategickej strieľačky celý ten balast jednoducho neutiahne.

K tomu všetkému je tiež možné, že hru vo frustrácii odhodíte už pri jej prvom spustení. Príčinou tomu je zle vyvážená obtiažnosť, ktorá je v prvej misii prekvapivo vysoká a postupom času naopak rýchlo spadne dole. V neskoršej fáze hry je hračka odraziť aj tie najväčšie hordy nepriateľov a skutočnou výzvou zostávajú len bossovia. Tento fakt samozrejme na atraktivite a miere hrateľnosti vôbec nepridá.

Čo je na hre najviac frustrujúce, sú technické problémy, ktoré ju po celú dobu sprevádzajú. Ovládanie postáv by malo v teórii fungovať veľmi ľahko: hrdinu zvolíme jedným dotykom a druhým ju pošleme na požadované miesto na mape. Teória je však v tomto prípade od praxe na míle ďaleko. V spleti, ktorá môže v aréne pri vyššom počte nepriateľov ľahko vzniknúť, postavu často len ťažko zvolíme. A aj keď sa to podarí, kvôli zlému pathfindingu potom nemusí náš príkaz vôbec vypočuť. Hrdinovia sa zasekávajú o prekážky, o svojich kolegov aj o nepriateľov, alebo priamo tvrdohlavo vzdorujú, a odmietajú sa pohnúť z miesta. Iste si dokážete predstaviť, aké to je choroby ovládať hru vo chvíli najtuhšej bitky. Je to na naštvanie. Poriadne na naštvanie.

Chvíľkové záchvevy priemernej zábavy pravidelne striedajú záchvaty zlosti voči neohrabanému ovládaniu a tuposti AI. Pokiaľ má takto vyzerať hra na odreagovanie, darí sa jej skôr presný opak. Pokiaľ týmto výtvorom chceli vývojári namaškrtiť hráča na kúpu Borderlands 2, voláme ich týmto samovrahmi roka.

Čo dodať na záver? Borderlands Legends sa skrátka nepodarilo. Priemernú hru by z neho snáď mohla urobiť dávka patchov, vykrížený koncept by však ani tie nezachránili. Tento titul by sme najradšej prenechali iba skalným fanúšikom série, všetkým ostatným odporúčame radšej vyskúšať pôvodné Borderlands na počítači či niektorej z konzol. Čaká na vás skvelá hra, ktorú ani tento hanebný výkrik nezatieni.

[app url=“https://itunes.apple.com/sk/app/borderlands-legends/id558115921″]

[app url=“https://itunes.apple.com/sk/app/borderlands-legends-hd/id558110646″]

.