Zavrieť reklamu

Väčšie iPhone, nové iPady, prvý retinový iMac alebo hodinky Apple Watch - všetky tieto produkty Apple v predchádzajúcich mesiacoch predstavil. Tohto roku však od kalifornskej firmy (a naopak pre ňu) priniesol oveľa viac, a to nielen čo sa týka nových alebo aktualizovaných prístrojov. Ako sa zmenila pozícia Applu a poťažmo Tima Cooka a ako bude vyzerať Apple v nadchádzajúcom roku? Nie je lepší čas na zamyslenie ako koniec roka súčasného.

Kým sa pozrieme na témy, ktoré v spojitosti s Apple v tomto roku najviac rezonovali, bolo by vhodné pripomenúť si záležitosti, ktoré naopak z diskusie viac-menej vymizli. Najvýraznejší posun môžeme v tomto ohľade vnímať u osoby Tima Cooka. Zatiaľ čo v roku 2013 ešte stále pretrvávali obavy, že nový výkonný riaditeľ Applu nie je tou správnou personou, ktorá by mala nahradiť Steva Jobsa, v tomto roku zaznievalo túto tému oveľa menej. (Teda zabudneme na tých, ktorým sa Jobs stal akúsi neotrasiteľnou modlou a pri každej príležitosti ním rotujú v hrobe.)

Apple je aj naďalej na výslní a hoci ním zmietajú rôzne problémy, oproti dobám Steva Jobsa si rozhodne nepohoršil. Nezostaňme však len pri otázke obľuby u zákazníkov či finančných výsledkov; Tim Cook dokázal pôsobenie „svojej“ spoločnosti rozšíriť o jeden ďalší rozmer. Cupertínska firma sa totiž v novinových titulkoch už neobjavuje len v spojitosti so svojimi produktmi, ale berie na seba aj istý kus spoločenskej zodpovednosti a je v tomto ohľade aj súdená.

Ešte pred pár rokmi asi málokto očakával, že by niekdajší prevádzkový riaditeľ, ktorý sa na prezentáciách firmy nikdy príliš emotívne neprejavil, bude mať vo svojej práci vyššie ciele, povedzme morálny rámec. Cook ale v tomto roku preukázal, že práve opak je pravda. Keď sa nedávno jeden z akcionárov pýtal na výhodnosť rôznych environmentálnych iniciatív, odpovedal šéf Applu nevyberavo: „Pokiaľ ide o ľudské práva, obnoviteľné zdroje energie alebo prístupnosť pre osoby so špeciálnymi potrebami, nezaujímam sa o hlúpu návratnosť investícií. Ak vám to vadí, mali by ste predať svoje akcie.“

Apple skrátka začal oveľa viac vstupovať do verejného diania a minimálne v otázke práv je veľmi aktívny. Či už ide o podporu práv menšín, opatrný prístup k požiadavkám NSA alebo napríklad len Cookov vychádzanie, médiá aj verejnosť si zvykli pristupovať k Applu ako akémusi spoločenskému arbitrovi. To je vec, ktorá sa vo svojej dobe nepodarila ani Stevovi Jobsovi. Jeho firma síce vždy bola arbitrom dobrého dizajnu, štýlu a vkusu (to vám potvrdí aj Bill Gates), nikdy však takto výrazne nezasahovala do formovania názorov verejnosti. Nebola opinion lídrom.

Zároveň by však nebolo vhodné Apple vplyvom jeho obrovskému boomu popularity predčasne glorifikovať a pripisovať mu morálnu autoritu, ktorá mu možno ani nepatrí. Tento rok totiž nepriniesol iba vzletné vyjadrenia ohľadom práv zamestnancov či menšín, na programe dňa boli aj oveľa menej poetické záležitosti.

Ani tento rok sme si totiž neoddýchli od snáď nikdy nekončiacej série súdnych procesov. Prvý z nich skúmal ochranné prvky iTunes, ktoré okrem hackerov mali blokovať aj používateľov konkurenčných hudobných prehrávačov. Druhý, ešte o niekoľko rokov starší prípad sa potom zaoberal možným porušením protimonopolných zákonov v obchode iBookstore. Apple mal údajne po dohode s nakladateľstvami umelo tlačiť ceny hore, dráže oproti doterajšiemu najväčšiemu predajcovi Amazon.

V oboch týchto prípadoch rozhodli súdy pre Apple priaznivo. Zatiaľ je však predčasné robiť unáhlené závery, v oboch veciach sa čaká na odvolacie konanie a definitívny verdikt tak padne až v nasledujúcich týždňoch. Napokon u prípadu e-bookového kartelu navyše už raz došlo k obratu - sudkyňa Coteová najskôr rozhodla proti Applu, avšak odvolací súd sa následne priklonil skôr ku kalifornskej firme, hoci zatiaľ oficiálne verdikt nevyniesol.

Na pochybovanie o čistote úmyslov jablčnej firmy však nemusíme čakať až do finálneho rozhodnutia v dvojici prípadov, Apple nám svojim nedávnym správaním dal ešte jeden úplne odlišný dôvod. Je ním bankrot spoločnosti GT Advanced Technologies, ktoré mala výrobcovia iPhonu dodávať (s bližšie nešpecifikovaným účelom) zafírové sklo.

Jej vedenie prijalo s vidinou miliardových ziskov vysoko nevýhodnú zmluvu, ktorá na firmu preniesla prakticky všetky riziká a Applu naopak mohla byť len na prospech. Vinu v tomto prípade možno samozrejme zvaliť na riaditeľa GT, ktorý nemal na potenciálne likvidačné podmienky pristupovať, ale zároveň sa vynára otázka, či je správne – či chcete morálne – takéto požiadavky vôbec vznášať.

Na mieste je určite tiež si povedať, či sú všetky vyššie uvedené skutočnosti vôbec pre Apple a jeho budúcnosť podstatné. Hoci sa cupertínska spoločnosť rozrástla do skutočne gigantických rozmerov a môže sa zdať, že jej môže len máločo otriasť, treba si uvedomiť jeden zásadný fakt. Apple nie je len výrobcom hardvéru a softvéru. Nejde iba o poskytnutie ucelenej, fungujúcej platformy, ktorou sa radi ako jablční nadšenci chválime.

Vždy išlo – av posledných rokoch ide čoraz viac – hlavne o imidž. Zo strany užívateľa môže ísť o vyjadrenie rebelstva, štýlu, prestíže, alebo napríklad niečoho celkom pragmatického. Aj keď napríklad niektorým zákazníkom pri výbere svojho ďalšieho zariadenia (aspoň navonok) o image nejde, cool/hip/swag/… faktor bude vždy súčasťou jablčného DNA. Apple si samozrejme tento aspekt plne uvedomuje, a tak si možno len ťažko predstaviť, že by napríklad kvalitu produktového designu odsunul na druhú koľaj.

Jednu vec si však možno zatiaľ uvedomiť nestačil. Že otázka imidžu už neznamená iba preferovanie určitého produktu vďaka tomu, že s ním má spoločnosť spojené určité prívlastky. Nerozhoduje už totiž len aura, ktorú si udržujú jednotlivé produkty. Určitá úroveň sa očakáva aj od ich producenta, teda aspoň ak je všeobecne považovaný za prémiovú značku a situuje sa sám do spoločensky zodpovednej pozície.

V čase, keď západným svetom hýbu otázky práv menšín, ázijských pracovníkov, ochrany súkromia či životného prostredia, znamená zakúpenie iPhonu či iPadu prisvojenie si časti určitej identity. Dôkazom toho, že hodnoty a postoje Applu nie sú verejnosti ľahostajné, je už spomínaná mediálna exponovanosť tém, ktoré s firmou nie sú spojené výhradne cez jej produkty. Tim Cook: ‚Im Prúd to Be Gay'Apple ‚failing to protect Chinese factory workers', Person of the Year: Tim Cook of Apple. To nie sú titulky zo špecializovaných webov, ale médií ako BBC, BusinessWeek alebo The Financial Times.

Čím častejšie sa Apple zapája do verejných diskusií, čím silnejšie sa Tim Cook prihovára za ľudskoprávne (či environmentálne aj ďalšie) témy, tým viac musí očakávať, že pre spoločnosť prestane byť iba výrobcom elektroniky. Sám sa stavia do úlohy autority, a tak musí do budúcna očakávať, že od neho bude spoločnosť vyžadovať konzistentnosť, dôslednosť a hlavne dodržiavanie vlastných hodnôt a pravidiel. Už nestačí byť iba rebelom, tým druhým. Apple je totiž už niekoľko rokov tým prvým.

Pokiaľ by k tomuto svojmu novému údelu Apple pristúpil laxne – napríklad ak by vo svojej rétorike hovoril o svetlých zajtrach av praxi sa pritom choval ako jastrabí technologický kolos –, výsledok by mohol byť dlhodobo podobne likvidačný ako jeden poriadne odfláknutý iPhone. Stačí spomenúť na jedného z konkurentov Applu a jeho slogan, ktorým sa jeho autori radšej pomaly, ale iste prestali chváliť - Nebuď zlý. Zodpovednosť spojená s touto vetičkou sa totiž prejavila ako krajne nepraktická.

Rovnako tak nebude v najbližších mesiacoch pre Apple jednoduché zároveň vyrábať milióny úspešných produktov, držať v ponuke stále viac modelov, vstupovať na nové trhy, mať dobré vzťahy s akcionármi ak tomu všetkému si ešte udržovať etický rámec a nestratiť pritom tvár. Fenomén Apple je v dnešnej dobe oveľa zložitejší ako kedykoľvek predtým.

.